Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       20. december 2002 Najvyšší súd SR si vystavil vizitku: Len aby sme v hanbe zostali Milan Žitný Najvyšší súd SR v piatok na neverejnom zasadnutí zamietol sťažnosť Generálnej prokuratúry SR proti zastaveniu trestného stíhania v kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny s odvolaním sa na tzv. Mečiarove amnestie. Médiá dnes priniesli tiež informácie o tom, ako predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin odmeňoval sudcov NS SR v tomto roku. Slovo má Milan Žitny v nasledujúcej poznámke. Najvyšší súd SR úspešne a systematicky robí sebe i Slovensku doma a v zahraničí reklamu, ktorá vôbec neladí s oficiálnymi pozitívnymi hodnoteniami krajiny. Spomeňme aspoň niekoľko posledných prípadov, v ktorých sa reprezentanti NS SR smutne vyznamenali a prejavili mimoriadne sklony k vyznávaniu starých metód, zaváňajúcich mentalitou boľševickej éry a ochranou darebákov. V auguste rozhodol trojčlenný senát NS SR, že bývalý riaditeľ SIS Ivan Lexa má byť prepustený z väzby. Dvaja členovia senátu Harald Stiffel a predseda senátu Štefan Minárik hlasovali podľa zverejnených informácií za prepustenie z väzby, tretí člen senátu sudca Ladislav Liščák hlasoval proti. Dnes, práve v deň, keď iný senát NS SR definitívne zastavil konanie voči Lexovi a spol. za zorganizovanie a spáchanie trestného činu zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny, priniesli médiá informácie o udeľovaní odmien na Najvyššom súde. Jeho predseda Štefan Harabin odmenil Stiffela a Minárika sumami okolo 150 tisíc korún pre každého, ale sudcovi Liščákovi, ktorý nehlasoval za zrušenie väzby Lexu, nedal Harabin ani korunu. V kontexte týchto informácií sa dá s úspechom pochybovať nielen o profesionálnej objektívnosti predsedu NS SR, aj o jeho ľudskej slušnosti. Pocit znechutenia nad osobou Harabin, ktorá bude ďalších päť rokov svojou politikou šarapatiť na čele Najvyššieho súdu SR, zosilňujú aj ďalšie jeho prešľapy. Začiatkom novembra podal Harabin trestné oznámenie na neznámeho páchateľa v súvislosti so zverejnením informácií v médiách o tom, ako hlasovali v auguste členovia senátu NS SR v prípade spomínanej väzby exriaditeľa SIS Ivana Lexu. Médiá však priniesli tieto informácie už v auguste, nevedno prečo sa teda Harabin chopil iniciatívy až v novembri. Bez ohľadu na túto časovú nezrovnalosť by mal však teraz predseda Najvyššieho súdu zaradiť medzi podozrivých, ktorí vyniesli informácie o hlasovaní novinárom, aj seba. Totiž udelenie odmien trom členom senátu spôsobom dvom áno, jednému nič, hovorí každému gramotnému jasnou rečou, ako sudcovia hlasovali. Dá sa to povedať aj inak - Harabin odmeňuje tých, ktorí stoja na strane darebákov a straší tých, ktorí o tom nechcú mlčať. O tom svedčia aj snahy o zastrašovanie novinárov. Únia nezávislého súdnictva pri Najvyššom súde podala koncom novembra trestné oznámenie na redaktorku denníka Pravda Vandu Vavrovú pre podozrenie z trestného činu ohovárania predsedu NS SR Štefana Harabina. Členovia únie, sudcovia Najvyššieho súdu, nebrali ohľad na to, že sa budú sami blamovať takisto, ako v nedávnej minulosti prezident republiky, keď podal z podobných dôvodov trestné oznámenie na novinára Aleša Krátkého. Amnestie Vladimíra Mečiara z roku 1998, ktoré udelil ako zastupujúci prezident páchateľom zavlečenia Michala Kováča ml., sa podľa stanoviska ústavného súdu z roku 1999 nevzťahujú na tento trestný skutok. Senát NS SR však nebral túto skutočnosť do úvahy, takže doteraz najodpornejší čin, ktorým sa Ivan Lexa a napokon aj Vladimír Mečiar zapísali do dejín samostatného Slovenska, zostane nepotrestaný, aj keď je skutok objasnený a páchatelia sú známi. Kresťanskí demokrati, ktorí mienia predložiť na najbližššom zasadnutí koaličnej rady návrh ústavného zákona, ktorý by zrušil nemorálne Mečiarove amnestie, už trikrát neuspeli v minulom volebnom období a dnes ani nemá koalícia v parlamente potrebnú podporu 90 hlasov. Ak by sa ale aj ústavná väčšina akýmsi zázrakom našla, nebude to pre krajinu najlepšia vizitka. Tú mal vystaviť Najvyšší súd tým, že by umožnil trestné konanie. Na vizitke, ktorú si vystavil NS SR spolu s jeho predsedom počas uplynulého roka, sa dnes preto dá čítať: "Len aby sme v hanbe zostali aj v ďalšej harabinovskej päťročnici."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...