Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       20. december 2002 Moc súdnej moci Juraj Hrabko Zvolenie Štefana Harabina do funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a zároveň do funkcie predsedu Súdnej rady vyvoláva viacero otázok, ktoré sa netýkajú výlučne stavu slovenskej justície, ale aj stavu slovenskej spoločnosti vo všeobecnosti. Odpovede na ne však naporúdzi zatiaľ žiadne nie sú a istý čas potrvá, kým sa vôbec začnú hľadať. Isté je, že voľbou - slušne povedané prinajmenej kontroverzného - Štefana Harabina, sa skončila jedna etapa v slovnskom súdnictve a začína sa etapa ďalšia. Štefan Harabin urobil všetko pre to, aby za dvojpredsedu bol zvolený. Použil pritom štandardné aj neštandarné metódy. Medzi štandarné možno zaradiť jeho predstavu o justícii, ktorú pred voľbami prezentoval pred členmi Súdnej rady. Neštandardných postupov Štefana Harabina však bolo oveľa viac, ako štandardných. Patrí medzi ne napríklad udeľovanie odmien pre sudcov Najvyššieho súdu iba deň pred voľbami. Vrátane tým sudcom, ktorí ho do funkcie nového predsedu Najvyššieho súdu navrhli a vrátane tým sudcom Najvyššieho súdu, ktorí sú zároveň členmi Súdnej rady a do funkcie ho s veľkou pravdepodobnosťou aj volili. Podľa zverejnených údajov si Harabin na návrh sudcu a člena Súdnej rady Ľalíka vyplatil odmenu okolo 300 tisíc korún a Ľalík zase obdržal na návrh Harabina odmenu zhruba 200 tisíc korún. Naprázdno nevyšiel ani ďalší člen Súdnej rady Seman, ktorý mal dostať odmenu niečo pod 200 tisíc korún. Nevraviac už nedávnej služobnej ceste ďalšieho člena Súdnej rady, košického sudcu Sopoligu, do Číny. Celonárodný projekt, ktorý možno v dobrom zmysle pomenovať ako "Súdy sudcom" sa veľmi nepodaril. Sudcovia žiadali a dostali od ústavodarcu v minulom roku kompetencie na spravovanie sudcovských záležitostí samotnými sudcami. Samosprávne súdnictvo bolo hlavným heslom všetkých sudcov, ako aj ich stavovských organizácií. Iba málo ľudí v tom čase upozorňovalo aj na možnosti zneužitia slovenskej justície, ako aj na slabú a nevyváženú existenciu potrebných bŕz a protiváh voči súdnej moci mocou výkonnou a zákonodarnou. Výsledkom nepochybne slobodnej voľby slovenských sudcov a ďalších členov Súdnej rady volených parlamentom a menovaných vládou a prezidentom je - povedané slovami komika Vlastu Buriana - že "hlava" tzv. všeobecného súdnictva, teda predseda Najvyššieho súdu a predseda Súdnej rady, je riadne "namazaná". V každom civilizovanom štáte by totiž aj posledné kroky Štefana Harabina - vyplácanie odmien, atraktívne zahraničné služobné cesty, kúpa mobilných telefónov, notebookov a auta značky BMW pre členov Súdnej rady - boli hodnotené ako dôvodné podozrenie z korupcie. Skutočnosť, že samotný Štefan Harabin vníma svoje zvolenie aj ako "dôveru sudcovského stavu" a že tomu tak aj naozaj je, pretože osem sudcov Súdnej rady mohlo poľahky zablokovať alebo aspoň odložiť jeho zvolenie do funkcie, by mala byť pre spoločnosť viac, ako iba znepokojujúca.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...