Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       23. december 2002 Prezident nie je povinný vymenovať kandidáta Súdnej rady Štefana Harabina na post šéfa Najvyššieho súdu Jana Pankovčínová Výsledky volieb predsedu Najvyššieho súdu SR, ktorý je zároveň priamo z ústavy aj predsedom Súdnej rady, potvrdili zotrvanie Štefana Harabina v oboch funkciách. Za jeho zvolenie hlasoval najmenší možný počet členov Súdnej rady - 10 z celkového počtu 18 členov Súdnej rady. V téme už pokračuje Jana Pankovčínová. S voľbami predsedu Najvyššieho súdu vyslovil iba pár hodín po oznámení ich výsledkov nespokojnosť minister spravodlivosti Daniel Lišpic, podľa ktorého tak hlavná záťaž potrebných reforiem v súdnictve zostane na ministerstve spravodlivosti a na časti bližšie nešpecifikovaných "reformných" sudcov. Ktovie, akú časť súdnej obce vôbec tvoria - rozhodnutie Súdnej rady je totiž plne legitímne aj z toho hľadiska, že osem z 18-tich členov si zvolili samotní sudcovia zo všetkých úrovní justície. Ich rozhodnutie tak istým spôsobom odráža názory súdneho stavu. Legislatíva pritom Harabinovi ako šéfovi Súdnej rady zároveň umožnila hlasovať aj samému za seba. Minister Lišpic to komentoval takto: AUDIO: "Neviem, či by bolo ústavné riešenie, aby zákon obmedzil hlasovacie právo člena Súdnej rady. To je vec výchovy, si myslím. Mňa doma učili, že nie je morálne rozhodovať o sebe. Možno, že iných to neučili." Bývalý ústavný sudca, člen súdnej rady menovaný vládou a zároveň šéf Ústavnoprávneho výboru parlamentu Ján Drgonec kritizoval právnu úpravu, ktorá umožnila Harabinovi hlasovať samému za seba. Je to však prinajmenšom alibistické a nenáležité, ak Drgonec zároveň kritizoval ministra Lipšica, že za dva mesiace vo funkcii nenavrhol parlamentu zmeniť zákon. Urobiť tak mohol totiž aj sám Drgonec - len v novembri predložil tri iné právne úpravy, ale takáto medzi nimi nebola a pritom práve on je považovaný za znalca justičného prostredia. Z ústavnoprávneho hľadiska však výsledky volieb predsedu Najvyššieho súdu SR ešte nemusia znamenať, že Štefan Harabin sa jeho predsedom aj stane. Ide o menovanú funkciu, a on je zatiaľ iba navrhnutým na vymenovanie, pričom vymenovať ho musí prezident. A ten tak síce môže, ale podľa všetkého nemusí automaticky urobiť. Ak by sa prezident rozhodol Harabina nevymenovať, voľby v Súdnej rade by sa museli opakovať. Možno to oprieť o jednotlivé články ústavy, ale aj o uznesenie Ústavného súdu SR z roku 1993. Vtedy prezident Michal Kováč požiadal súd o výklad ústavného článku, či do funkcie člena vlády osobu navrhnutú premiérom musí akceptovať, alebo nie. Ústavý súd vyslovil názor, že prezident je povinný sa návrhom premiéra zaoberať, ale nie aj o návrhu kladne rozhodnúť. Práve toto rozhodnutie Ústavného súdu viedlo aj k zmene formulácie ústavného článku, týkajúceho sa právomocí prezidenta menovať členov vlády tak, že je už povinný návrh premiéra kladne vybaviť. Ústava však rovnako explicitne prezidentovi nestanovuje povinnosť kladne rozhodnúť aj o vymenovaní predsedu Najvyššieho súdu SR. Bolo by to síce zvláštne, ale táto možnosť tu stále existuje. Pripúšťa ju aj minister spravodlivosti Daniel Lipšic: AUDIO: "Ja si mylsím, že nemá ústavnú povinnosť návrh akceptovať, ale ak by akceptoval, tak by konal úplne v súlade so zákonom, to znamená, rozhodnutie je v rukách pána prezidenta." Možno predpokladať, že prezident Harabina vymenuje. Neexistujú totiž zatiaľ žiadne mohutnejšie protesty proti jeho osobe zo strany sudcovských organizácií, či verejnosti. A napokon, aj prezidentom menovaní členovia Súdnej rady - Šafárik, Seman a Mamojka - podľa všetkého k víťazstvu kontroverzného Harabina v Súdnej rade v piatok svojim dielom prispeli.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...