Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       30. december 2002 Referendum Juraj Hrabko V uplynulých dňoch sa prezident Rudolf Schuster, ako aj predseda vlády Mikuláš Dzurinda vyslovili k okolnostiam očakávaného budúcoročného referenda. Ich postoje si všíma Juraj Hrabko: Stalo sa už zvykom, že na prelome rokov politici hovoria nielen o hodnotení roka končiaceho, ale tiež o plánoch v roku nasledujúcom. Súčasné dni nie sú výnimkou - v rôznych anketách či samostatných vyhláseniach politici za najdôležitejšie udalosti budúceho roka prorokujú aj referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie. Doteraz sa na Slovensku uskutočnili štyri celoštátne, ale neplatné referendá. V roku 1994 to bolo referendum o preukazovaní pôvodu peňazí použitých pri privatizácii a dražbách. V roku 1997 to bolo referendum o vstupe Slovenska do NATO, rozmiestnení jadrových zbraní a vojenských základní na území krajiny a o priamej voľbe prezidenta. V roku 1998 to bolo referendum o zákaze privatizácie strategických podnikov a v roku 2000 referendum o predčasných parlamentných voľbách. Podľa zákona o spôsobe vykonania referenda záleží iba od prezidenta republiky, či hlasovanie ľudu bude trvať jeden alebo dva dni. Z doterajších štyroch referend, vrátane zmareného, boli dve jednodňové a dve dvojdňové. Najmenší počet občanov sa zúčastnilo referenda, ktoré komisia vyhlásila za zmarené - nula. Najvyšší počet občanov sa zúčastnil referenda v roku 1998 - 44 percent - dôvodom zrejme bolo, že sa referendum konalo v rovnakom čase a budovách, v ktorých sa súčasne hlasovalo aj v parlamentných voľbách. Dôležitosť nadchádzajúceho hlasovania ľudu tkvie hlavne v obavách o jeho výsledok. Ústava určuje, že "výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov". Premiér Dzurinda včera vyhlásil, že "musíme urobiť všetko pre to, aby bolo referendum úspešné". Budúcim problémom nie je súhlas voličov so vstupom krajiny do únie, ale ich účasť - ak k urnám nepríde polovica plus jeden volič, referendum bude neplatné. Politická reprezentácia štátu je však nútená vysporiadať sa ešte aj s iným, zatiaľ iba pokusom o referendum - o vstupe Slovenska do NATO. Z argumentov, ktoré dnes zaznievajú proti tomuto referendu, je relevantný iba jeden - o tom, že ústava ho nevyžaduje - nezmyselných je však viacero. Napríklad prezident Schuster vyhlásil: "Máme parlamentnú demokraciu a čo vyššie v štáte by malo za nás hovoriť, ak nie demokraticky zvolení poslanci, ktorí rozhodnú". Tým "vyšším" ako poslanci však aj po voľbách zostávajú občania-voliči. O inštitúte referenda si každý môže myslieť to, čo chce - kým je však zakotvené v ústave, sú to občania, a nie poslanci ani prezident, ktorí majú aj neodňateľné aj "vyššie" právo rozhodovať o veciach verejných. Politická reprezentácia jedno referendum chce, iné nechce. Dôležitosť ňou používaných argumentov je v tom, že argumenty proti nechcenému referendu sa jej môžu vrátiť ako bumerang pri referende, ktoré chce. Na škodu celej krajiny.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...