|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
21. január 2003
|
Kauza odpočúvania P.Ruska: Kto stratil dôveru?
|
Milan Žitný
|
Slovenská informačná služba i Policajný zbor dnes popreli, že by odpočúvali alebo sledovali predsedu Aliancie nového občana Pavla Ruska. S poznámkou k téme sa hlási Milan Žitný.
Predseda ANO a podpredseda parlamentu Pavol Rusko dramaticky vyhlasoval v uplynulých dňoch, že sa začína báť konania koaličných partnerov z SDKÚ a KDH a obvinil ich, že stoja za jeho údajným sledovaním a odpočúvaním. K tomu pridal ešte širší okruh podozrivých, ktorým nedôveruje: "Som presvedčený, že páska bola ilegálne získaná na ministerstve vnútra alebo v Slovenskej informačnej službe. Neverím, že odpočúvanie zorganizovala bývalá tajná služba I. Lexu, hoci ešte pred mesiacom by som tomu bol ochotný uveriť."
Po utorňajších vyjadreniach riaditeľa SIS Vladimíra Mitra pred parlamentným výborom a vedenia Policajného zboru, že ani jedna inštitúcia nemá nič spoločné s nahrávkou telefonického rozhovoru medzi redaktorom denníka Sme a Ruskom z polovice decembra, nezostalo v tejto chvíli predsedovi ANO takmer nič, čím by obnovil dôveru. Teda dôveru koaličných partnerov voči nemu.
Pravda, zostáva ešte slamka nádeje v podobe hotela Hubert v Tatrách, kde mala vraj polícia monitorovať pobyt predsedu ANO Ruska a jeho údajné stretnutie s Mikulášom Černákom koncom minulého roka. K tomu predseda ANO povedal: "Hubert v nás nevyvoláva najmenšiu pochybnosť o tom, že to bola cesta k získaniu diskreditačných informácií na nás. Toto je najzákladnejšia kauza, ktorá otriasla našou dôverou ako prvá,“ dodal Rusko.
Po skúsenosti s prvým dejstvom tohto konšpiračného divadielka sa dá ale predpokladať, že aj ten Hubert vyšumí skôr, než otvorená fľaša rovnomenného sektu.
ANO - možno nechtiac, možno sledujúc isté zámery - otvorila čosi iné, nebezpečnejšie - Pandorinu skrinku vzájomných podozrievaní. Ruskovci ukázali, aké ľahké je vyvolať koaličnú krízu s hrozbou rozpadu vlády, ak sa vytiahnu spravodajské karty a začne sa nimi búchať po rokovacom stole. Špekulácie a podozrenia tohto druhu nesvedčia ústavným činiteľom, svedčia skôr o politickej neskúsenosti vládnych benjamínkov. Keby všetky takéto "zaručené" argumenty a "dôkazy", ktoré sa v minulých rokoch dostali k vládnym politikom, mali mať v rukách neskúsení, skôr hovoriaci a až neskôr rozmýšľajúci činitelia, ako sa najnovšie predstavili reprezentanti ANO, vlády na Slovensku by sa striedali častejšie, než ročné obdobia. A to latku paranoidných bludov nastavil veľmi vysoko už kedysi dávnejšie nemenovaný slovenský politik, ktorý používal spravodajské a bezpečnostné argumenty takmer ako patent na všetko. ANO sa teraz pokúsila túto latku preskočiť, lenže už sa nepíše rok 1992, či 94, keď ešte tento typ sebaprezentácie a argumentácie patril k miestnemu politickému bontónu a etalónu kultúry.
Takže ak sa vrátime na úplný začiatok celej aféry, spomenieme si, že to nebol nikto iný, kto sa ako prvý verejne zmienil o odpočúvaní Pala Ruska, než predseda HZDS Vladimír Mečiar. K tomu už teraz dodať iba slová Pavla Ruska: "Neverím, že odpočúvanie zorganizovala bývalá tajná služba Ivana Lexu, hoci ešte pred mesiacom by som tomu bol ochotný uveriť."
Nuž komu tu ešte veriť, pán Rusko?
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|