Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       21. január 2003 Výskumy verejnej mienky sú informáciou, nie definíciou predvolebných preferencií Eva Reiselová Výskumné agentúry ponúkajú v každej krajine, najmä v predvolebnom období, celú škálu rôznych výskumov, prognóz, informácií o preferenciách politických strán. Nie vždy korešpondujú so skutočnými výsledkami. Prečo sa tak stáva, aj na to bude hľadať odpoveď Eva Reiselová: Najväčšie problémy majú postkomunistické krajiny, hoci aj v nich sa situácia líši. Čo vyplynulo aj z dnešnej diskusie o nedávnych parlamentných voľbách na Slovensku, v Česku a v Maďarsku, ktorú zorganizovali Medzinárodný republikánsky inštitút spolu s nadáciou Pontis. Napríklad v Českej republike sa vo výskumoch štvorkoalícia dostala na čelo prieskumov takmer tesne po svojom vzniku. Tým český volič naznačil nesúhlas s fenoménom opozičnej zmluvy. Ale jej preferencie pred voľbami prudko klesali. Podľa sociológa Tomáša Lebedu sa tak stalo najmä preto, že členovia štvorkoalície začali klásť vysoké mocenské požiadavky - navyše predčasne. V Maďarsku zasa Fidés podcenil hlavné mesto Budapešť, čo označil maďarsý sociológ Tibor Gaszó za hrubú chybu. "Kto neberie do úvahy hlavné mesto, nemá šancu vo voľbách," hovorí doslova. Vo všetkých výskumoch južných susedov Slovenska ľudia tvrdili, že vyhrá Orbánova strana, ale mnohí z nich priznali, že sami ju voliť nepôjdu. Na Slovensku komentuje predvolebnú situáciu a možné posuny volebných výsledkov oproti predvolebným výskumom riaditeľ agentúry MVK Pavel Haulík: AUDIO: "Masovejšie ako pri iných voľbách sa voliči rozhodovali na poslednú chvíľu. Politická scéna akoby sa nanovo profilovala. Strany sa rozdeľovali, vznikali akoby nové a voliči si museli nanovo definovať svoj postoj k nim a často toto rozhdnutie odkladali na poslednú chvíľu." V predvolebných Čechách sú agentúry na roztrhanie. Výskumy robia nielen s týždňovým, ale aj jednodenným odstupom, čo má podľa Tomáša Lebedu negatívny vplyv na ich vierohodnosť, navyše, ak agentúra neodhadne počet respondentov. Jednej z nich stačilo po zhruba dvesto v každom kraji. Potom sa výsledky a prognózy líšili aj v desiatkach percent. Tomáš Lebeda dodáva: AUDIO: "Skutečně se ty výskumy ukázali velmi nepřesné a skoro bych řek, že ty výsledky jsou skandální." Predvolebné preferencie v Maďarsku ovplyvňovali aj témy, ktoré sa medializovali - sinusoida sa kolísala v prospech ľavého či pravého politického krídla podľa toho, aká téma bola takpovediac na stole. O slovenskom voličovi sa toto podľa Pavla Haulíka zatiaľ povedať nedá. AUDIO: "Na Slovensku je oveľa zložitejšia situácia preto, že nie je vyprofilovaná politická scéna. Tu stále nie sú veľké štandardné politické strany. Na Slovensku sa podoba subjektov, ktoré tvoria politický systém ešte len dotvára a v zásade má človek problém, ktorá téma ku ktorej strane patrí. Testovali sme prípadné heslá jednej politickej strany a občania nevedeli ani rozlíšiť či je pravicová alebo ľavicová." Výskumy verejnej mienky vo vzťahu k politickým stranám sú predovšetkým informáciou a nepodávajú, respektíve nemali by podávať obraz, aký politická strana vidieť chce, ale aký naozaj v skutočnosti v tej chvíli v spoločnosti má. Za to, že strany, ktoré vedú v preferenciách, a napokon nie sú víťazmi si ale zväčša môžu sami, pretože buď podcenili kampaň alebo súpera. Alebo - ako napríklad SMER na Slovensku, majú veľkú podporu medzi ľuďmi, ktorí voliť nechodia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...