Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       21. január 2003 Úskalia referenda Jana Pankovčínová Dnešné jednomyseľné rozhodnutie parlamentu iniciovať referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie si už bližšie všíma Jana Pankovčínová. Zhoda koalície a opozície - za referendum bolo všetkých 147 prítomných poslancov - síce dokladuje politický konsenzus, dôležitejšími však budú ďalšie kroky. Tak vyhlásenie samotného referenda na politicky dohodnutý májový termín, čo je v rukách prezidenta, ako aj samotná kampaň a výsledky referenda. Práve tie ukážu, do akej miery sú politici schopní premietnuť svoje dohody do reality - teda, či dokážu presvedčiť občanov, aby sa na referende nielen zúčastnili, ale zároveň hlasovali kladne. Hoci sa väčšina parlamentných strán k tomu zaviazala, ich dnešné vystúpenia dokumentujú aj politické rozdiely na povstupové obdobie. Európska únia prechádza reformným obdobím a viaceré jej inštitúcie čakajú zmeny. Cieľ, ku ktorému smeruje, je pritom odvážny - do roku 2010 sa chce zaradiť k najdynamickejšie sa ekonomicky rozvíjajúcemu spoločenstvu. Pri súčasnej viac byrokratickej a na dotáciach založenej politike to nebude jednoduché. Navyše ak občania kandidátskych krajín aj pod vplyvom domácich politikov a pláštikom solidarity očakávajú pokračovanie štedrej dotačnej europolitiky. V pléne na túto pomýlenosť poukázal poslanec koaličnej ANO Imrich Béreš: AUDIO: „Neitengrujeme sa do Európy preto, aby sme boli odkázaní na ich finančnú pomoc, ale aby sme sa čo najskôr priblížili jej úrovni." Euroreferendum môže skomplikovať aj občianska iniciatíva na vypísanie referenda o vstupe do NATO. Jej osud je tiež v rukách politických strán, ktoré (až na tie koaličné) svojich sympatizantov oveľa menej vyzývajú petíciu ignorovať. Upozornila na to dnes aj podpredsedníčka SDKÚ Zuzana Martináková, keď referendum o NATO odmietla. Skutočnosť, že občianski aktivisti zároveň kalkulujú so spojením oboch referend, nemení nič na skutočnosti, že ich úspech závisí aj od politikov aj od prezidenta. V konečnom dôsledku hlava štátu rozhodne, či vláde spojením referend - v prípade úspechu petičnej akcie - situáciu skomplikuje alebo uľahčí.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...