|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
22. január 2003
|
Súboj sudcov
|
Juraj Hrabko
|
Slovensko čaká neobyčajný zápas - súboj sudcov. Rivalmi sú bývalí a súčasní sudcovia tak Ústavného, ako aj všeobecného súdu. Mená aktérov - Mazák, Klučka, Bröstl, Gajdošíková, Harabin, Drgonec, Šafárik a Brňák - sú na verejnosti dostatočne známe a sú zárukou zaujímavosti súboja. Podstata sporu sa týka zvolenia Štefana Harabina do funkcie predsedu Najvyššieho súdu Súdnou radou. Jeho protikandidát vo voľbách Sergej Kohut namietol na Ústavnom súde porušenie svojich práv uchádzať sa o funkciu šéfa Najvyššieho súdu za rovnakých podmienok, aké mal jeho protikandidát Štefan Harabin. Kým Harabin vo voľbách hlasoval - pretože je aj členom Súdnej rady - Kohut hlasovať nemohol - pretože členom Súdnej rady nie je. Ústavný súd už rozhodol o prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie a zároveň aj o odložení vykonateľnosti uznesenia Súdnej rady o zvolení Harabina do funkcie predsedu Najvyššieho súdu a návrhu na jeho vymenovanie do tejto funkcie prezidentom.
Jednotliví aktéri už spustili prípravnú, ale dôkladnú mediálnu paľbu. "Súdna rada postupovala presne podľa toho, čo mala robiť," zdôraznil Ján Drgonec, bývalý ústavný sudca a terajší šéf ústavnoprávneho výboru parlamentu a člen Súdnej rady. Zároveň konštatoval, "že je otvorený priestor na uvažovanie o zaujatosti" predsedu Ústavného súdu Jána Mazáka "a o podaní takejto námietky vo vzťahu k jeho účasti na rozhodovaní. To isté sa dá uvažovať vo vzťahu k senátu, ktorý rozhodoval o prijatí sťažnosti na konanie". Jeho spolukolega v Súdnej rade, ale tiež v jej zastupovaní pred Ústavným súdom Peter Brňák dodal, že postup Ústavného súdu v tejto veci "nesmeruje len voči rade, ale aj voči právomociam prezidenta". A napokon, vedľajší účastník sporu o spôsob získania kresla predsedu Najvyššieho súdu Štefan Harabin vyhlásil: "Všetci, ktorí sa na spochybňovaní podieľajú, konajú v rozpore s morálkou, etikou súdnej i žurnalistickej praxe."
Vyjadrení v médiách zo strany jednotlivých aktérov, je síce veľa, ale netýkajú sa podstaty veci, iba jej sprievodných znakov. Podstatou totiž stále zostáva článok ústavy o tom, že "občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám". Nepochybne osobitým vyjadrením je postoj prezidenta Schustera, ktorý tlmočil jeho hovorca: "Momentálne sa radí s právnymi expertami a zatiaľ prevláda názor, že Ústavný súd pravdepodobne nebude celkom v práve, ak sa rozhodol predbežným opatrením obmedziť ústavné právomoci prezidenta".
Ak Rudolf Schuster verejne posudzuje, či Ústavný súd je alebo nie je v práve, teoretický súboj sudcov sa jeho pričinením môže premeniť na praktický škandál - zápas ústavných inštitúcií.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|