Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       28. január 2003 Koalícia má dostatok poslancov na presadenie vyslania vojenskej jednotky do Iraku Jana Pankovčínová O ústavnom mechanizme prípadného rozhodovania slovenského parlamentu o poskytnutí vojenskej pomoci v súvislosti s možným útokom na Irak hovorí príspevok Jany Pankovčínovej. Z ústavného hľadiska má právomoc rozhodnúť o vyslaní vojsk Slovenskej republiky na územia iných štátov výlučne parlament. Aj preto je logické, že premiér Mikuláš Dzurinda po nedeľňajšej verbálnej nóte USA vo veci Iraku avizoval na zajtra politické rokovania s predstaviteľmi parlamentných strán. Národná rada má pritom za svoju relatívne krátku desaťročnú históriu už jednu podobnú skúsenosť za sebou. O vyslaní vojsk do iného štátu rozhodovali poslanci minulý rok v júni, keď na neverejnom rokovaní súhlasili s návrhom vlády a vyslali ženijnú jednotku do Afganistanu v rámci operácie Trvalá sloboda. Podľa našich informácií tento krok v parlamente vtedy podpororilo viac ako 90 poslancov, čo je ústavná väčšina a okrem vtedajšej koalície to boli aj opoziční poslanci HZDS. Na takéto rozhodovanie pritom slovenská ústava až taký vysoký počet poslancov nevyžaduje - postačuje takzvaná kvalifikovaná väčšina, čo je najmenej 39 poslancov zo 76 prítomných v pléne. V polovici januára tohto roku, už na verejnom rokovaní, rovnako parlament súhlasil s predĺžením vojenskej misie v Afganistane o ďalší polrok - zo 123 poslancov bolo vtedy 113 za (išlo o koaličných a opozičných poslancov z radov HZDS a SMER-u), a len desať komunistických poslancov hlasovalo proti predĺženiu misie. Pripomeňme, že parlament má 150 poslancov, v súčasnosti zastupujú sedem rôznych politických strán - štyri koaličné (SDKÚ, SMK, KDH a ANO) a tri opozičné (HZDS, SMER a KSS). Ak hlasovací mechanizmus, ktorý predpisuje ústava a rokovací poriadok prenesieme v súvislosti s možným vyslaním slovenských jednotiek do Iraku do súčasnej politickej reality, znamená to, že koalícia by si svojou disciplinovanosťou aj pri neprítomnosti opozície v sále v tejto otázke vystačila sama. V parlamente totiž disponuje 78-imi kreslami. To je však, ako sme už uviedli, extrémny prípad. Opozícia podľa všetkého bude pri rozhodovaní prítomná, aby ho mohla ovplyvniť. K akému rozhodnutiu dospeje, nie je ešte známe, isté závery bude zrejme možné dedukovať už zajtra po rokovaniach premiéra s parlamentnými stranami.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...