|
|
| |
|
Dnes je piatok, 16. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
28. január 2003
|
Dramatik a prezident Václav Havel
|
Jaroslav Rozsíval
|
Zajtra navštívi Václav Havel Slovensko - naposledy vo funkcii hlavy samostatného českého štátu. Ponúkame vám teraz krátku rekapituláciu jeho 13 prezidentských rokov.
AUDIO: „Tá spoločnosť, ktorá bola toľké roky zahnaná do štádia apatie a letargie, akoby sa začínala prebúdzať a ja som sa stal iba akousi zámienkou pre to, aby sa ľudia mohli slobodne prejaviť.“
Povedal disident a dramatik Václav Havel 17. mája 1989 krátko po svojom prepustení z väzenia. Vtedy ešte nikto netušil, že už o osem mesiacov sa tento tichý a nenápadný človek bude prihovárať svojim spoluobčanom ako prezident slobodného Československa. K takémuto rozuzleniu drámy sa však Václav Havel prepracoval až po desaťročiach nekonečných konfliktov a peripetií, v ktorých systematicky poukazoval na amorálnosť jestvujúceho režimu.
Ako sa však Havel dramatik stal napokon Havlom prezidentom? Podľa vyjadrenia jeho zosnulej prvej manželky Oľgy Havlovej mal jej manžel vždy veľký zmysel pre dramatickosť – aj v súkromnom živote. Keď sa v decembri 89 rozhodoval, či prijať ponuku kandidovať na úrad hlavy štátu, prevážila u neho práve táto stránka charakteru. A naozaj – Havel politik preukázal v kľúčových momentoch svojho úradovania popri iných schopnostiach aj veľký zmysel, či cit pre vystupňovanie konfliktu, dramatickú bodku, rozuzlenie zápletky, alebo odchod zo scény.
Toho dôkazom je aj jeho nepriama výzva pred státisícovým davom Pražanov 23.novembra 1989, vtedy ešte v úlohe tribúna ľudu:
AUDIO: „Chceme žiť v slobodnom, spoločnom a prosperujúcom Československu. Chceme sa vrátiť do Európy, a nikdy sa nevzdáme našich ideálov bez ohľadu na to, čo sa v nasledujúcich dňoch stane.“
Václav Havel sa však ako prezident dostával kvôli svojmu mimoriadne vyvinutému zmyslu pre spravodlivosť a morálku veľmi často do sporu s politickými úradníkmi, či „režisérmi“ politického diania v zákulisí. Havel pochádzal z rodiny významného českého podnikateľa. Jeho rodina nikdy nebola naklonená ideálom komunizmu. Vládnuci režim mu preto nedovolil vyštudovať humanistické odbory, no on sa aj tak rozhodol venovať divadlu – najprv ako javiskový technik a neskôr ako dramatik. Po roku 1968 sa však Havel rozhodol definitívne postaviť na odpor komunistickému režimu, stal sa spoluautorom Charty 77, za čo si v konečnom dôsledku odsedel 5 rokov vo väzení. 17.november 1989 znamenal definitívny koniec jeho ilegality. Zo dňa na deň sa tak stal z prenasledovaného disidenta politik.
Jeho 13 ročná cesta svetom politiky nebola jednoduchá: Havel bol napríklad od začiatku zástancom spoločného štátu Čechov a Slovákov, čo neraz verejne zdôrazňoval, napríklad v máji 1992 v Liptovskom Mikuláši:
AUDIO: „Myslím si, že by bolo na škodu občanov Českej i Slovenskej republiky...Slovensko by bolo okamžite chápané ako časť akéhosi Východu, Česká republika ako časť akéhosi Západu. Rozpad by bol chápaný aj ako neschopnosť Západu žiť spolu s Východom dohromady.“
Deň po prijatí deklarácie o zvrchovanosti Slovenska SNR abdikoval Havel na úrad československého prezidenta a do kresla hlavy štátu sa vrátil až ako prezident samostatnej Českej republiky v roku 1993. Túto funkciu zastával presne 10 rokov. Počas tohto neľahkého obdobia sa stal nielen prezidentom jedného z troch štátov, ktoré sa stali novými členmi NATO, ale dostal sa aj do nejedného sporu s úradujúcou vládou, za čo si vyslúžil nálepku organizátora tzv. politiky Hradu.
Počas krízy Českej televízie, vyvolanej snahou jej Rady vymeniť nezávislé vedenie ČTV na konci roku 2000, sa Havel postavil na stranu búriacich sa redaktorov:
AUDIO: „Situácia je podľa môjho názoru výsledkom čohosi, čo som už dlhé roky kritizoval, čo by sa dalo nazvať vládou strán, alebo nadvládou strán.“
Krátko po dramatických slovenských parlamentných voľbách roku 2002 sa český prezident napokon stal spolu so svojim slovenským náprotivkom Rudolfom Schusterom svedkom pozvania Slovenska do NATO, čím akoby symbolicky dokončil svoju otvorenú vetu z roku 1992, kedy oznámil svoj odchod z funkcie československého prezidenta: „Odchádzam, ale mám svoj plán....“ Ak bolo teda Havlovým plánom dosiahnuť zlepšenie česko-slovenských vzťahov a postavenia oboch štátotvorných národov v jednotnej Európe za cenu rozdelenia Československa, bol tento plán asi úspešný. Podarilo sa mu však dosiahnuť všetko, čo si zaumienil?
AUDIO: “Robil som, čo som vedel, asi sa mi všeličo podarilo a asi som aj všeličo pokazil, tak či onak, nie je mojou úlohou svoje pôsobenie hodnotiť.“
Prezident Havel teda odchádza, nevracia sa však do ústrania ilegality, ale:
AUDIO: „Ako občan nášho štátu, ktorý nikdy, keď išlo o zásadné témy nášho spoločenského života, nedokázal mlčať, nechcem a ani by som nevedel verejný priestor celkom opustiť.“
Slová prezidenta, v ktorých už cítiť návrat dramatika - so zmyslom pre efektný odchod zo scény s otvoreným záverom, ktorý nevylučuje prekvapujúci návrat ústrednej postavy. Takže zbohom pán prezident a dovidenia občan Havel.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|