Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       29. január 2003 Vláda dnes rokovala aj o zákone o voľbách do Európskeho parlamentu Oľga Štefucová Dnešná 18-ta schôdza slovenskej vlády sa niesla v znamení návrhov na zmeny v niekoľkých legislatívnych normách a schvaľovaní prvého zákona dotýkajúceho sa volieb do orgánov EÚ. Rokovanie kabinetu sledovala Oľga Štefucová. Ako prvý bod v dnešnom programe vlády bol poslanecký návrh na zmenu a doplnenie zákona o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu v rokoch 1939-1989 a o založení Ústavu pamäti národa. Návrhom, ktorý dnes vláda schválila sa upresňujú niektoré ustanovenia pôvodného zákona. O čo presnejšie ide vysvetľuje minister spravodlivosti Daniel Lipšic: AUDIO: "Podstatou návrhu novely zákona je spresniť niektoré ustanovenia zákona o pamäti národa. Najmä zúžiť okruh osôb, ktoré majú prekážku vo výkone funkcií v takomto ústave. Zároveň účelom novely je zaviesť poplatok za vyhotovovanie kópií, ktoré budú poskytované našim občanom." To znamená, že v návrhu išlo o odstránenie skôr technických nedostatkov, ktoré sa do zákona dostali pri jeho schvaľovaní v parlamente a ktoré boli prekážkou pri jeho výkone v aplikačnej praxi. V prípade ministrom spomenutého okruhu osôb, ktoré môžu pracovať v Ústave pamäti národa išlo o spresnenie definície o bezúhonnosti a to zúžením na funkcionárov organizácií združených v Národnom fronte, ktoré mali masový charakter, čo komunistický režim využíval na zastretie nedemokratického riadenia spoločnosti. Návrh zákona upresňuje aj definíciu zločinov proti ľudskosti v časti, ktorá sa vzťahuje k pôsobnosti Ústavu a uvádza do súladu výklad pojmov a predmet sprístupnenia. V súvislosti s poplatkami došlo k zmene v tom zmysle, že bolo odstránené zmätočné oslobodenie od poplatkov a nahradené poplatkom 2 koruny za každú, aj načatú stranu kópie. Vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš predkladal na dnešné rokovanie kabinetu návrh na financovanie druhej etapy prípravy a realizácie investície francúzskej automobilky PSA Pegeot-Citroen v Trnave. Už začiatkom januára síce vláda schválila na tento účel - v súlade s požiadavkou ministerstva hospodárstva- finančné prostriedky vo výške 2,2 mld korún s termínom do konca tohto roka, ministerstvo však minulý týždeň upresnilo požiadavku tak, že prostriedky v sume viac ako jednej miliardy je potrebné zabezpečiť už do konca marca. Vicepremiér Mikloš k dnešnému verdiktu vlády dodal: AUDIO: "Takže zatiaľ sú schválené peniaze vo výške miliarda 246 miliónov korún." Ktoré pôjdu z rezervy vlády, z úspory na výdavkoch v rôznych rezortoch na výstavbu služobných bytov, ďalej peniaze pôvodne rozpočtové na niektoré projekty v spolupráci s Európskou úniou, ktoré nebudú čerpané v tomto roku, ďalej z úspor na investíciách Colného riaditeľstva a potom aj úspora na rekonštrukcii paláca bratislavského hradu. V plnom rozsahu tak prešiel návrh vicepremiéra pre ekonomiku oproti návrhu ministra hospodárstva, ktorý požadoval presun peňazí na projekt Pegeot-Citroen z privatizačných zdrojov. Do tretice spomeňme z dnes schválených bodov programu vlády ešte návrh zákona o voľbách do Európskeho parlamentu. Potreba prijatia tohto zákona v blízkej budúcnosti vyplýva zo stupňa prípravy Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie a záväzku Slovenska plniť podmienky integrácie vyjadreného v Európskej dohode o pridružení, tj. aj harmonizovať právny poriadok krajiny s európskymi predpismi. Niektoré ustanovenia návrhu zákona, dotýkajúce sa činnosti politických strán, vysvetľuje minister vnútra Vladimír Palko: AUDIO: "Strany sa budú môcť združovať do koalícií, ktoré môžu predložiť spolu jednu kandidátnu listinu. Takisto platí podmienka, že strana, ktorá sa chce dostať do parlamentu - európskeho v tomto prípade - musí mať aspoň 5 percent hlasov." Rozdiel oproti voľbám do Národnej rady Slovenskej republiky je v tom, že občania nebudú voliť 150, ale iba 14 poslancov Európskeho parlamentu. Voliť a byť volený však môže byť každý občan republiky, volič môže dať svoj preferenčný hlas iba jednému kandidátovi. V zákone je upravená aj podmienka účasti na voľbách do Európskeho parlamentu na území ktoréhokoľvek členského štátu únie, ak v nej volič má trvalý pobyt.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...