|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
14. február 2003
|
Straty a nálezy
|
Juraj Hrabko
|
Už skôr na dni a hodiny, ako na mesiace a týždne možno odpočítavať čas, kedy slová vymenia činy a začne sa operácia za odzbrojenie Iraku. Slovensko bude pri tom - rozhodli tak jeho politické elity. Parlament aj vláda urobili síce to, čo urobiť mali, ale neurobili to, čo mali urobiť dávno pred tým, ako rozhodli - presvedčiť o správnosti ich zamýšľaných postupov aj verejnú mienku. Slovensko sa tak ocitlo v akejsi schizofrenickej situácii: parlament a vláda totiž zrejme konajú proti vôli veľkej časti ľudu, hoci ich moc pochádza priamo od neho.
Podľa čerstvého prieskumu verejnej mienky nesúhlasilo so zapojením sa Slovenska do prípadnej vojenskej akcie proti Iraku viac ako 57 percent a súhlasili necelé tri percentá respondentov, pričom 37 percent respondentov si myslí, že Slovensko by sa malo do akcie zapojiť, ale iba v prípade, ak by o operácii rozhodla BR OSN. Výpovednú hodnotu o stave časti spoločnosti však majú aj ďalšie údaje - s vyslaním vojakov nesúhlasí viac ako 85 percent respondentov, s poskytnutím armádnych objektov pre cudzie vojská viac ako 81 percent, s poskytnutím územia SR na prejazdy nesúhlasí takmer 81 percent, s vyslaním ženijnej jednotky 75 percent, s vyslaním chemickej jednotky viac ako 70 percent a s otvorením vzdušného priestoru krajiny na prelety bojových lietadiel nesúhlasí takmer 68 percent respondentov. Nevšedný je údaj, podľa ktorého s vyslaním zdravotníckej jednotky súhlasí 41,5 percent, ale nesúhlasí 54,3 percent respondentov.
Na otázku, prečo je tomu tak, môže dať relevantnú odpoveď orchester sociológov, politológov, historikov, analytikov a ďalších odborníkov. Hoci prieskumy verejnej mienky sú iba pomocným vodítkom, a nie reálnym ukazovateľom aktuálneho skóre medzi vládou a občanmi. Napokon, občania majú dostatok iných možností, ako vyjadriť zásadný nesúhlas s konaním politických elít, ako iba pomocou ankety. Dnes preto poznáme iba malú a čiastkovú odpoveď, prečo existuje až taký priepastný rozdiel mezi politickými elitami a spoločnosťou - je to neschopnosť každej doterajšej vlády s ňou komunikovať. Ide o dlhotrvajúci stav, pri ktorom platí nie úmera, ale mocnina - čím je dlhší, tým sú väčšie aj nebezpečnejšie jeho následky.
Rozhodnutie slovenských politických elít v súvislosti s medzinárodnou situáciou má vlastné straty aj nálezy. Nepochybným pozitívom je to, že sa postavili čelom k výzve k zachovaniu dávnych overených hodnôt a princípov. Nezanedbateľnou stratou však je, že sa pritom obrátili chrbtom k spoločnosti. Stále totiž platí úzus, podľa ktorého aj spôsoby sú dôležité. Inými slovami- politické elity rozhodli rázne a správne, ale aj nespôsobne a nepresvedčivo.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|