Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       17. február 2003 Je rozklad v HZDS nevyhnutný? Milan Žitný Republikové predstavenstvo HZDS v Žiline počas víkendu rozhodlo, že jedenásti poslanci z platformy Vojtecha Tkáča už nie sú členmi hnutia. "Zobrali sme na vedomie, že už nie sú členmi strany," povedal predseda Vladimír Mečiar. Na jeho výzvu, aby jedenásti poslanci vrátili mandáty, Tkáč odpovedal, že mandáty by mali vrátiť tí členovia strany, ktorí ju priviedli do domácej a medzinárodnej izolácie, porušujú stanovy a neplnia program. Kam smeruje HZDS po žilinskom republikovom predstavenstve? Je rozpad HZDS už nezvratný? O týchto otázkach je nasledujúca poznámka Milana Žitného. Na jar roku 1994 sa rozštiepil poslanecký klub HZDS a menšinová vláda vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara stratila aj tichú podporu SDĽ. Nasledovalo vyslovenie nedôvery vláde, na jeseň v predčasných parlamentných voľbách však zvíťazilo opäť HZDS a spolu s koaličnými partnermi SNS a Združením robotníkov Slovenska začalo "valcovať" krajinu. Súčasná situácia v HZDS čiastočne pripomína tieto udalosti spred deviatich rokov, iba s tým rozdielom, že teraz sa HZDS štiepi v dôsledku izolácie, do ktorej sa dostali Mečiar a jeho strana. HZDS nemá na rozdiel od roku 1994 páky na "umravnenie" rebelujúcich členov a poslancov, nemôže už využívať parlamentnú väčšinu na zbavovanie svojich poslancov mandátov, ako tomu bolo v roku 1997 v prípade poslanca Františka Gauliedera. Tkáčova skupina, ktorá sa prekvapujúco rozrástla v uplynulých dvoch týždňoch o niektorých Mečiarových verných súputníkov, napríklad podpredsedu Rudolfa Žiaka či exministra vnútra Gustáva Krajčiho, fakticky pokračuje v ešte intenzívnejšom izolovaní Mečiara, ako to doteraz robili domáce politické strany vládnej koalície a európske i transatlantické politické kruhy. Je logické, že Mečiar sa tomuto obkľučovaniu bráni a keďže už ani stanovy HZDS nestačia na účinnú obranu, jeho jedinou zbraňou zostávajú uznesenia mimo rámec straníckej ústavy. Mečiarove slová o predčasných voľbách v budúcom roku sú potom adresované najmä do vlastných straníckych radov ako výzva a prísľub blížiacej sa mocenskej zmeny, po ktorej bude HZDS opäť hrať hlavnú úlohu v novej vláde a diktovať ostatným partnerom podmienky účasti vo vláde. Mečiarovej vízii však chýba reálne pozadie - Tkáčova jedenástka dáva zreteľne najavo, že bude vláde síce tvrdou, no konštruktívnou opozíciou. Neznamená to nič iné, než že Tkáčov klub nebude podporovať predčasné voľby, ktoré by poskytli Mečiarovi príležitosť mobilizovať vlastné rady. Čím dlhšie bude musieť Mečiar znášať poníženie predsedu oslabenej parlamentnej strany, tým viac sa budú znižovať jeho šance na dobré umiestnenie v nasledujúcich riadnych parlamentných voľbách a zároveň mu budú klesať vyhliadky na úspech v prezidentských voľbách v budúcom roku. Dôležitým ukazovateľom postupujúceho rozkladu HZDS je odchod Rudolfa Žiaka do Tkáčovho klubu, ktorý sa rozhodol odísť od Mečiara na parlamentnej schôdzi pri hlasovaní o vyslaní slovenských vojakov do Perzského zálivu. Klub HZDS totiž nedostal od predsedu strany žiadne pokyny, ako majú jeho poslanci hlasovať. Mečiar odišiel z parlamentu a nebol zastihnuteľný ani na mobilnom telefóne, čím len demonštroval slabosť vodcu a neschopnosť vziať na seba zodpovednosť v dôležitom momente pre ďalší osud strany. Tento, u Mečiara nie prvý raz sa objavujúci povahový rys, bol pre Žiaka zjavne signálom, že predseda bude zlyhávať aj pri iných závažných rozhodnutiach, čím Žiak stratil vieru v existenciu politických vízií svojho vodcu a v silu jeho osobnosti. Nič horšie si Mečiar nemohol privodiť a nič lepšie, než iba odchody ďalších poslancov, ho už zrejme ani nečaká.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...