Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       17. február 2003 KDH personálne ani programové zmeny nechystá Jana Pankovčínová Kresťanskí demokrati sa pripravujú na aprílový snem, ktorý má zvoliť nové vedenie strany. Práve týmito otázkami sa cez víkend zaoberala Rada KDH. V téme pokračuje Jana Pankovčínová. Žiadne zásadné zmeny kresťanských demokratov nečakajú - aspoň takto pokojne, bez osobitej či kontroverznej diskusie kormidlujú hnutie jeho súčasní predstavitelia. Rada KDH tým, že snemu navrhla potvrdiť vo funkciách predsedu i všetkých piatich podpredsedov, tak v podstate ich kroky iba odobrila. Pavol Hrušovský, ale ani ďalší nominanti Rady zrejme nebudú mať žiadnych protikandidátov. A aj keď médiá už za „čierneho princa KDH" označili podpredsedu hnutia Vladimíra Palka, ten sa momentálne sústreďuje na obhajobu svojej ministerskej pozície. Tlaky koaličnej ANO Pavla Ruska v posledných týždňoch totiž jasne smerujú proti Palkovmu pôsobeniu vo funkcii ministra. KDH však stojí za Vladimírom Palkom rovnako pevne, ako stál Vladimír Palko za KDH v krušných časoch jeho štiepenia pri sporoch s „dzurindovcami". V každom prípade môže kandidát Hrušovský pokojne spávať. Nielen pre neexistenciu straníckeho rivala, ale aj preto, že po rokoch lídrovstva Jána Čarnogurského ho už členská základňa na najvyššom poste akceptovala. Straníci mu nemôžu uprieť, že napriek pesimistickým očakávaniam previedol hnutie parlamentnými voľbami úspešne - takmer 9-percentný volebný výsledok znamenal pre stranu účasť pod vlastnou značkou v novej vládnej zostave. A za tento úspech sú po rokoch prežívania v opozícii straníci aj Hrušovskému vďační. Povolebné smerovanie hnutia je však z iného súdka. Slabín si je vedomý aj Hrušovský - v sobotu netajil, že sa chce venovať upevneniu postavenia KDH v politickom živote, hoci tým vysvetľoval skutočnosť, že nechcel za hnutie kandidovať na post prezidenta. To je však len rétorika. Úsilie celého vedenia KDH pretaviť volebný úspech aj do rozširovania vplyvu pri riadení štátu zaznamenáva totiž striedavé úspechy. V každodennej politickej práci sa jasne ukazujú nedostatky, či nie vždy šťastná politická taktika. Do tohto druhu patria tak koaličné spory o politické nominácie do štátnych podnikov, ktoré KDH riešilo zablokovaním schválenia novely zákona o verejnej službe v parlamente. Ale tiež aj posledné „faux pas" Hrušovského, keď nevedel o odpovedi vlády na poslednú americkú nótu v súvislosti s irackou krízou - jeho spolupracovníci ju totiž nezaznamenali. A neobratne, ako slon v porceláne, sa KDH naďalej správa aj v oblasti zahraničnej politiky - hoci opakovane deklaruje príklon k západným civilizačným hodnotám a fakticky podporuje členstvo Slovenska v Európskej únii i NATO, jeho deklarácie pôsobia neveľmi dôveryhodne. Na poste podpredsedu hnutia pritom už niekoľko rokov sedí úspešný slovenský vyjednávač v Európskej únii Ján Figeľ - ani on, ale ani KDH takmer vôbec nevyužívajú príležitosti, aby bol mediálne stotožňovaný aj s vysokou straníckou pozíciou, aj s úspechmi pri vyjednávaniach s úniou. Ako akási náplasť neschopnosti aj samotného Figeľa presadiť sa ako politik na domácej pôde potom pôsobí sobotňajšie rozhodnutie Rady KDH, že s Figeľom ráta ako kandidátom pre voľby do Európskeho parlamentu či na post v exekutíve Európskej komisie. Z pohľadu úspešnosti KDH v minuloročných voľbách je spokojnosť Rady so straníckou prácou pred aprílovým snemom pochopiteľná. Na druhej strane sa KDH za trinásť rokov existencie nedarí získavať pre svoju konzervatívnu, a z jeho pohľadu „vlasteneckú politiku", širší okruh priaznivcov. Čo znamená, že svoj politický vplyv na spravovanie vecí verejných zásadne nerozširuje, a skôr uprednostňuje politiku udržiavania status quo. Práve to potvrdili aj výsledky víkendového rokovania Rady - KDH záujem o zmeny v pokojnom medzivolebnom období nemá. Dva mesiace pred rokovaním snemu tak možno konštatovať, že jeho priebeh bude pokojný, Radou navrhnutí kandidáti zvolení a preferencie voličov konštantné. A riešenie problémov odložené zrejme až do volebného roku.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...