|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 6. júl 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
18. február 2003
|
Odpočúvajme (sa) v pokoji?
|
Milan Žitný
|
Slovenské denníky sa dnes hojne venujú prepisom údajných odposluchov, ktoré prišli koncom minulého týždňa poštou do niektorých médií a tiež niektorým predstaviteľom Národnej rady SR. Téme sa venuje v nasledujúcej poznámke Milan Žitný.
Médiá sústreďujú pozornosť na dokumenty, ktoré vraj majú obsahovať analýzy odposluchov istého podnikateľa, pričom novinári nemajú žiadne zábrany zverejniť jeho plné meno. Ide tu o porušenie tzv. listového tajomstva, chráneného ústavou: "Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením."
Tajomstvo správ tu nepochybne porušené bolo. Médiá však bez problémov ignorujú príslušný článok ústavy, citujú z dokumentov aj s menami aktérov, ktoré im poslal neznámy odosielateľ. Miesto toho, aby novinári najprv preverili prameň informácie, odkiaľ pochádza, ako a v ktorej štátnej inštitúcii vznikla a najmä akým nezákonným spôsobom sa dostala von, dávajú najavo, že nabudúce môžu podobne zverejniť súkromnú korešpondenciu kohokoľvek. Nepochybne to komusi vyhovuje, niekomu, kto neznáša priame denné svetlo a radšej sa pohybuje anonymne v úzadí. A orgány činné v trestnom konaní mlčia.
Napriek tomu, že médiá vytvárajú dojem, že tento prípad je totožný, alebo veľmi podobný afére s nelegálnou nahrávkou rozhovoru predsedu ANO Pavla Ruska, ide o diametrálne odlišnú vec. Ruskov prípad má svoje výrazné zvláštnosti, vymykajúce sa bežnému úniku utajovaných informácií, pretože tu nešlo o snahu kompromitovať predsedu ANO chúlostivým obsahom rozhovoru, ale obviniť ministerstvo vnútra a jeho predstaviteľov, že Ruska nelegálne odpočúvali. Rozhovor Pavla Ruska s redaktorom Sme existoval jednak u predsedu ANO na páske, ktorú získal zatiaľ neznámym a nepochybne nezákonným spôsobom, a tiež ako záznam, objavený v zariadení rezortu vnútra. Pôvod tohto záznamu je ale stále nejasný a veľmi podozrivý. Predsa však len tento škandál otvoril dvierka Pandore, ktorá začala nekontrolovane operovať s utajovanými skutočnosťami, porušovaním súkromia a listového tajomsta. To je príliš vážna vec na to, aby ju médiá mohli len tak pre obveslenie, či kvôli zvýšeniu nákladu, predvádzať verejnosti ako cirkusovú atrakciu.
Pokiaľ by sa vyšetrovaním zistilo, že analýzy inkriminovaných odposluchov sú pravé, malo by byť objasnené aj miesto ich úniku - ktorý štátny orgán a ktorí činitelia sú za to zodpovední. Vyšetrovací tím by nemal váhať a čo najskôr predstúpiť pred verejnosť s výsledkami svojej práce a uviesť veci na pravú mieru. V stávke sú vážne pochybnosti o dôveryhodnosti Slovenska - ani nie tak vo vzťahu k budúcemu členstvu v NATO či v EÚ, ale hlavne voči vlastnej ústave a bezpečnosti súkromia, ktoré majú chrániť v prvom rade práve štátne orgány a ich predstavitelia.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|