Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       19. február 2003 Rovnosť práv Juraj Hrabko Spor, na verejnosti známy ako kauza Harabin - Kohut, sa skončil. Ústavný súd dnes vyriekol ortieľ: základné právo Sergeja Kohuta uchádzať sa o funkciu šéfa Najvyššieho súdu SR za rovnakých podmienok bolo postupom Súdnej rady SR, ktorá predsedu Najvyššieho súdu volila a zvolila, porušené. Hoci plné rozhodnutie Ústavného súdu ešte nie je k dispozícii, z agentúrnych správ možno vyčítať, že námietok, ktoré vzniesol Ústavný súd nie je málo a Súdna rada sa pri ich odstraňovaní zrejme riadne zapotí. Sergej Kohut podal v polovici januára tohto roka na Ústavný súd sťažnosť, v ktorej namietol porušenie svojho základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám. Článok 30 ústavy totiž garantuje, že "občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám". Ústavný súd sa uvedeným článkom už viackrát zaoberal a okrem iného povedal: rovnaké podmienky znamenajú, že právnym predpisom akejkoľvek právnej sily nie je možné nikoho preferovať alebo diskriminovať. Kohut namietol tiež porušenie ústavného princípu rovnosti podľa článku 12 ústavy, ktorý hovorí o tom, že základné práva a slobody sa na území SR zaručujú všetkým osobám, pričom žiadnu nemožno zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Dôvodil, že k porušeniu jeho práv prišlo postupom Súdnej rady pri voľbe predsedu Najvyššieho súdu - na rozdiel od protikandidáta Harabina, totiž Kohut hlasovať nemohol. Čím prišlo k porušeniu rovnosti strán - Harabinovi stačilo na zvolenie 9 hlasov, Kohut potreboval o jeden viac. Ústavný súd vytkol Súdnej rade v súvislosti s voľbou šéfa Najvyššieho súdu viacero zásadných nezrovnalostí. Vzniesol námietky proti zákonu o Súdnej rade, jej rokovaciemu poriadku, ako aj volebnému poriadku Rady. "Marginálnosť a medzerovitosť právnej úpravy o Súdnej rade nezbavovali Radu povinosti uchrániť základné právo kandidátov na rovnaký prístup k verejným funkciám," vyhlásil Ústavný súd. Podľa jeho rozhodnutia sa Rada musí pred ďalšou voľbou šéfa Najvyššieho súdu vysporiadať s nevyváženým a nerovnakým prístupom. "Primárne musí chrániť ústavný princíp rovnosti a zabezpečiť, aby žiadny z kandidátov nebol zvýhodnený a všetci kandidáti mali rovnaké podmienky na prístup k funkcii predsedu Najvyššieho súdu SR". Namieste je tak otázka, či Súdna rada bude ani nie tak ochotná, ako kompetentná všetky námietky Ústavného súdu odstrániť. A či skutočne prelomové rozhodnutie Ústavného súdu nie je skôr povelom pre ústavodarcu, teda najmenej 90 poslancov, na prijatie novely ústavných článkov o Súdnej rade. Tie totiž uvádzajú, že predsedom Súdnej rady je predseda Najvyššieho súdu, a že na prijatie uznesenia Rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny jej členov, pričom právo hlasovať predsedovi Rady ústava v nijakom prípade a nijakým spôsobom neupiera. Mimochodom, zrejme taktiež z dôvodu zachovania rovnosti práv.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...