Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       19. február 2003 Analytik Bilčík: "Chirac sa ocitol dosť osamotený" Milan Žitný Na ostré výroky francúzskeho prezidenta Jaquesa Chiraca voči kandidátskym krajinám na členstvo v Európskej únii, že prepásli príležitosť mlčať vo vzťahu k irackej kríze, reagovali slovenskí politici v celej škále postojov. Šéf diplomacie Eduard Kukan reagoval poznámkou, že Chirac "hovorí v mene jednej členskej krajiny. Síce veľmi dôležitej, ale predsa len jednej." Podobne i premiér Mikuláš Dzurinda poznamenal, že nikde nepočul žiadnu oficiálnu výčitku z oficiálnych miest EÚ a dodal, že "Slovensko má právo na vlastný názor ako výraz vlastnej zodpovednosti". Podpredseda opozičnej strany Smer Boris Zala naopak chápe kritiku francúzskeho prezidenta, podobne aj poslanec platformy Vojtecha Tkáča Rudolf Žiak. Analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Vladimír Bilčík, ktorý sa venuje problematike integrácie do EÚ, v nasledujúcom rozhovore s Milanom Žitným nabáda k zdržanlivosti v hodnotieniach Chiracových výrokov: RFE: Ako vnímate kritické slová francúzskeho prezidenta Jaquesa Chiraca ku kandidátskym krajinám? Vladimír Bilčík: "Treba povedať, že nie je to prvý takýto spôsob, kedy francúzsky prezident prezentuje takýmto razantným štýlom svoje názory. Tá nervozita samozrejme, alebo toto vyhlásenie až tak veľmi neprekvapuje, aj keď azda jeho intenzita áno. Prezident Chirac adresoval toto vyhlásenie najmä smerom ku kandidátskym krajinám, bolo však v podstate adresované všetkým tým, ktorí podpísali ten "list ôsmich" a vlastne všetkým tým, ktorí v jeho očiach istým spôsobom nemali snahu nájsť spoločnú pozíciu EÚ. Faktom ale je, že spoločná pozícia sa našla, je to veľmi silný kompromis, ktorý otvára množstvo rozličných interpretácií a vlastne aj možností. Takže možno v podstate povedať, že ovca zostala celá a vlk takisto je svojím spôsobom sýty a čokoľvek sa stane v najbližších týždňoch a mesiacoch, tak môže byť svojsky interpretované každým členským štátom EÚ." RFE: Do akej miery treba Chiracove slová brať vážne? V.Bilčík: "Kandidátske krajiny - mnohé z nich - po prvýkrát nejakým spôsobom mali možnosť a aj zaujali pozíciu k vážnej zahraničnopolitickej kríze, čiže vyvolalo to diskusiu a vyvolalo to aj adekvátnu odozvu na strane kandidátskych štátov. A naviac dostali aj veľmi silnú podporu zo strany predstaviteľov únie aj iných členských štátov. Čiže Chirac sa ocitol dosť osamotený v konečnom dôsledku a aj z tohto hľadiska by som nepreceňoval význam týchto slov. Treba ho zasadiť do daného kontextu toho momentu a nespájať ho s tým širším procesom rozširovania únie." RFE: Spomedzi slovenských politických strán najmä strana Smer vyjadrila pochopenie pre Chiracove slová ústami podpredsedu Borisa Zalu. V.Bilčík: "Ono možno už určité to pozorovanie zovšeobecniť na diskusiu, ktorá prebehla v parlamente ohľadom vyslania našej jednotky do oblasti konfliktu v Iraku. Jednoducho dochádza tu v danom stave na určitej zahraničnopolitickej kríze aj k jasnejšej diferenciácii politických subjektov na Slovensku vo vzťahu k zahraničnopolitickým otázkam, ktoré sa odvíjajú od určitých záujmov, od určitých väzieb, povedzme aj väzieb na určité nadnárodné stranícke zoskupenia, ale vôbec aj určitých momentálnych nálad, ktoré tie strany vnímajú v spoločnosti. Každopádne ale tá diferenciácia sa už líši od tej predchádzajúcej diferenciácie na slovenskej politickej scéne, či vôbec Slovensko smerovať niekam, do nejakých štruktúr. Teraz je to skôr o povahe tých štruktúr, to znamená, akú chceme mať Európsku úniu, aké chceme mať NATO v budúcnosti a akým spôsobom my v nich chceme pôsobiť. Čiže nie je to o tých zásadných otázkach, kam chceme smerovať, ale akým spôsobom sa tam chceme správať. Tá diferenciácia je absolútne logická a svojím spôsobom pre potrebu diskusie aj v tak závažnej veci, ako je otázka Iraku, aj zdravá."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...