|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
21. február 2003
|
Peniaze a referendum
|
Juraj Hrabko
|
Podpísaním rozhodnutia o vyhlásení referenda o vstupe Slovenska do Európskej únie prezidentom Schusterom mali skončiť všetky dišputy na tému, či referendum o únii možno spojiť s referendom o NATO. Napodiv, tieto dišputy neskončili ani po zverejnení rozhodnutia prezidenta v Zbierke zákonov. "Je otázkou technického riešenia, či budú obidve referendá spojené na jednom hlasovacom lístku, alebo pôjde o dve samostatné referendá na odlišných hlasovacích lístkoch. Spojenie referend v rovnakom termíne je predovšetkým vecou finančných úspor," tvrdil už po zverejnení rozhodnutia prezidenta člen petičného výboru za vyhlásenie referenda o vstupe Slovenska do NATO Ján Čarnogurský.
Spojenie dvoch referend však už reálne možné nie je, odhliadnuc od skutočnosti, že v súvislosti so vstupom Slovenska do NATO nemožno o referende stále prakticky ani hovoriť - je to iba petičná akcia za vyhlásenie referenda a či z nej referendum aj bude, zostáva ešte otázne.
Spojiť obidve referendá do jedného nemožno práve preto, lebo euroreferendum už bolo riadne vyhlásené. Sú tak známe aj termíny vytvorení a prvých zasadaní príslušných referendových komisií, ktoré sa nedajú už meniť ani zmeniť. Ak petičný výbor odovzdá včas predpísaný počet právoplatných podpisov na petičných hárkoch, prezident musí referendum vyhlásiť, ale nemôže ho spojiť s už vyhláseným euroreferendom. Obidve referendá by sa síce ešte mohli konať v rovnakom čase aj v budovách, ale nie už aj v rovnakých miestnostiach. Museli by vzniknúť nové referendové komisie, byť vytlačené nové referendové hárky s otázkou a výdavky na ďalšie referendum by boli rovnako samostatné. Argument petičného výboru, že spojením dvoch referend do jedného by sa peniaze daňových poplatníkov ušetrili, už jednoducho neplatí. Naopak, platí, že aj ďalšie referendum bude nutné zaplatiť.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|