|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
22. február 2003
|
Mám dôvod si myslieť...
|
Štefan Hríb
|
Referendum o vstupe do Európskej únie je už síce predo dvermi, žiadnu verejnú diskusiu o tomto naozaj historickom rozhodovaní tu však napriek jeho blízkosti nepočuť. Akurát sa vedú nákladné jednostranné kampane a zasvätene sa hovorí o osudovej nevyhnutnosti európskej integrácie. A práve do tohto povrchného konsenzu zaznel Chiracov hlas o nevychovaných kandidátskych krajinách, ktoré sa vo veci Iraku pridali k Amerike, hoci mali byť podľa francúzskeho prezidenta radšej ticho. Tak, a je to vonku. Poučná pritom nie je ani tak Chiracova drzosť, hoci už iba poznanie, že tí, ktorí z arogancie tak radi obviňujú Ameriku, sú v skutočnosti sami arogantní, je cenné. Mám dôvod si myslieť, že počuť francúzskeho prezidenta karhať 10 štátov za ich slobodné rozhodnutie bolo poučné najmä preto, že tá jeho namyslená reč konečne sňala z EÚ závoj nevinnosti a poodkryla ukrývanú časť reality, do ktorej však smerujeme.
Naozaj všeličo sa za posledné mesiace ukázalo. Posledné rokovania o rozšírení EÚ napríklad naznačili, ako priveľmi pôjde aj vnútri únie o peniaze a dotácie a ako primálo o slobodu a hodnoty. Spor o Irak zasa obnažil priepasť medzi Amerikou a Európou v pohľade na riziká meniaceho sa sveta, v ochote niesť riziká a zodpovednosť za ich riešenie a nakoniec aj zväčšujúci sa rozdiel v rozlišovaní základných kategórií dobra a zla. To posledné bolo vidno priamo v centrách európskych veľkomiest, kde sa na demonštráciách porovnával Bush s Hitlerom, takže Husajn z toho vychádzal takmer ako obeť. A aj z postojov voči Izraelu, ktorý čelí terorizmu priamo na svojich uliciach, sa dalo čítať, ako veľmi si tie bájne „zavedené demokracie“ Západnej Európy zachovali svoj sklon k ustupovaniu zlu.
A napokon tie Chiracove výroky. Francúzi a Nemci už dlho poškuľujú po vedúcej úlohe v Európe, sami to tak nedávno nazvali. Nežili pod komunizmom, takže sa im to spojenie asi nezdá povedomé. Ono ale nesie v sebe jasný obsah - ak budú mať niekto v EÚ naozaj „vedúcu úlohu“, potom to nebude slobodné spoločenstvo.
Výrokov ešte padne veľa a netreba z nich robiť viac, než si zaslúžia. Ani ten Chiracov ešte neznamená, že Európa smeruje k tuhému impériu dvoch veľkých národov. Lenže u nás bude referendum a v ňom sa bude potrebné už o pár mesiacov rozhodnúť. Mám dôvod si myslieť, že aj preto prišlo prerieknutie francúzskeho prezidenta v pravý čas. Môže totiž konečne vyprovokovať našu vlastnú poctivú diskusiu o Európe a mieste Slovenska v nej.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|