Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       24. február 2003 J. Figeľ odmieta kritiku KDH za postoj k Iraku z úst premiéra Jana Pankovčínová Premiér Mikuláš Dzurinda ešte v piatok počas svojej pracovnej návštevy východného Slovenska kritizoval postoje koaličných kresťanských demokratov k riešeniu irackej krízy. V téme pokračuje Jana Pankovčínová. Kresťansko-demokratické hnutie na rozdiel od ostatných troch koaličných strán, vrátane premiérovej SDKÚ, jednotne nepodporilo snahy vlády vyslať do krízovej oblasti protichemickú jednotku a povoliť ozbrojeným silám USA využiť na prechod svojej techniky pozemné a železničné komunikácie Slovenskej republiky. S odstupom viac ako týždňa premiér Dzurinda v Košiciach vyhlásil, že KDH sa snaží „vpasovať do priestoru, kde pôsobí Anna Malíková a Ján Slota“, čo sú predstavitelia nacionalistických mimoparlamentných strán. Podpredseda KDH pre zahraničnú politiku Ján Figeľ premiérovu kritiku pre Slobodnú Európu odmietol. AUDIO: „Iracká kríza a možné riešenia sú naozaj citlivou témou, vidíme to v mnohých krajinách Európy, aj mimo - vidíme to na pôde OSN. Preto hovoriť o totálnych jednomyseľných postojoch niektorých politických strán na jednej strane a o rozdielnych postojoch iných akokeby nezohľadňovalo naozaj vážnosť tejto témy.“ KDH o možných riešeniach a prístupoch k irackej kríze diskutovalo podľa Figeľa dlhé mesiace od jesene minulého roku, kedy OSN prijalo poslednú rezolúciu k Iraku, a keďže ide o otázky života, resp. vojny, nechalo svojim reprezentantom vo vláde a v parlamente slobodu vo svedomí pri ich rozhodovaní. A tí podľa toho aj hlasovali - v rámci farieb KDH - rôzne. Väčšinový názor v radoch KDH zostáva podľa Figeľa nasledovný: AUDIO: „Väčšinový názor bol a je ten, že vojenské riešenie, alebo vojna v Iraku nie je oprávnená aspoň nateraz, na základe doterajšieho vývoja.“ Premiérova kritika sa preto KDH javí ako príliš príkra, navyše ak premiér predtým opakovane uisťoval, že rešpektuje citlivosť témy a aj odlišný postoj svojho koaličného spojenca s tým, že to nebude mať vplyv na koaličnú spoluprácu. Na otázku, či premiérove posledné vyjadrenie neovplyvní súdržnosť koalície, Ján Figeľ odpovedal: AUDIO: „Neboli to šťastné slová, dúfam, že to neohrozí súdržnosť koalície, aj keď to naozaj jednoznačne neprospieva. Tieto postoje alebo obvinenia nie sú pravdivé, a preto sú nie opodstatnené a sú aj v rozpore s tým, čo premiér a viacerí predstavitelia koaličných strán deklarovali pri prijímaní rozhodnutí. Tieto záležitosti sú naozaj vážnou skúškou pre nielen politické strany, ale aj politikov, a obviňovať ich z nadbiehania iným voličom v prípade KDH jednoducho odmietam a považujem to za oslabovanie koaličnej súdržnosti.“ Bude KDH nejakým spôsobom na tento výrok premiéra reagovať, napríklad na najbližšej utorkovej koaličnej rade? Odpovedá Ján Figeľ: AUDIO: „Môže to byť predmetom dialógu na koaličnej rade, ale opakujem, nie je to ani povzbudivý signál. Žiaľ, nie je ani prvý, keď sme boli podobne obviňovaní pred rokom, keď sme principiálne reagovali na neprijateľnosť zákona o zahraničných Maďaroch. Neskôr naše postoje boli vlastne reflektované aj ostatnými partnermi v koalícii.“ Postoje k irackej kríze okrem obvyklého delenia domácej politickej scény na koalíciu a opozíciu tak rozdeľujú aj samotnú koalíciu. Minulý týždeň zároveň ukázal aj delenie v rámci rozširujúcej sa Európy, keď francúzky prezident Jacques Chirac kritizoval kandidátske krajiny za ich „proamerické postoje“ a naznačil, že to môže mať negatívny vplyv na proces ich začlenenia do únie. Ján Figeľ to komentoval takto: AUDIO: „Myslím, že podmieňovať výsledky ratifikácií postojmi k tak citlivej záležitosti, ako je iracká kríza, nie je ani správne a azda to nebolo až do takej hĺbky myslené. Skôr je to výzva, aby do rozšírenia sa EÚ formovala ako budúce oveľa silnejšie, efektívnejšie a čitateľnejšie spoločenstvo 25-tich európskych demokracií, pričom niektoré majú staršiu históriu svojej demokracie, niektoré mladšiu, ale to nemôže byť deliacou čiarou.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...