Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       24. február 2003 O novele zákona o zdravotnej starostlivosti rokoval ústavnoprávny výbor Boris Koreň Dôležité rokovanie Ústavnoprávneho výboru slovenského parlamentu o novele zákona o zdravotnej starostlivosti poznamenal spor o ústavnosť a zákonnosť postupu pri jej prerokúvaní. Nakoniec ho "šalamúnsky" vyriešil poslanec vládnej koalície Peter Miššík. Rokovanie sledoval Boris Koreň. V spore a dlhotrvajúcej polemike išlo o to, že k novele zákona o zdravotnej starostlivosti poslanci zdravotníckeho výboru predložili desiatky pozmeňujúcich návrhov, ktoré zásadným spôsobom menia obsah zákona. Podľa viacerých členov ústavnoprávneho výboru by sa k nim teda mala znova vyjadriť vláda, ktorá je predkladateľom novely, pretože pozmeňovacie návrhy - zjednodušene povedané - robia z pôvodnej novely do veľkej miery iný návrh. Naviac, na Ústavnom súde je prijatý podnet skupiny poslancov, ktorý sa týka podobnej situácie pri prerokúvaní novely zákona o štátnej službe. Minister zdravotníctva Rudolf Zajac i niektorí poslanci ústavnoprávneho výboru upozorňovali, že takýto postup by mohol úplne znefunkčniť legislatívny proces - o každej zásadnej pripomienke by musela totiž rokovať vláda. Podľa ich názoru by teda malo stačiť, keď vláda o pozmeňovacích návrhoch rozhodne pred prerokovaním zákona v pléne pred druhým čítaním. Dlhú a zčasti zmätenú diskusiu potom "rozsekol" poslanec za SDKÚ Peter Miššík, ktorý si viac ako 50 návrhov zdravotníckeho výboru osvojil. Spravodajca k návrhu novely zákona o zdravotnej starostlivosti Stanislav Husár (HZDS) k takémuto postupu povedal: AUDIO: "Ja k týmto návrhom pána poslanca sa vyjadrovať nebudem. Nebudem ani hlasovať, pretože považujem za mierne neslušné, pokiaľ by som si bez súhlasu iného výboru osvojil, či prisvojil jeho návrhy, o ktorých má právo rozhodovať iba tento výbor, prijať ich alebo neprijať." Pozmeňujúce návrhy boli podľa Husára prijaté v zdravotníckom výbore, bude o nich rokovať plénum a podľa neho je trápne, aby ich "ukradli a rozhodovali o nich ešte raz". Ďalšie rokovanie ústavnoprávneho výboru malo potom už vecný charakter. Jeho členovia upozorňovali na možný rozpor viacerých ustanovení novely zákona o zdravotnej starostlivosti s inými zákonmi, respektíve s ústavou. Išlo napríklad o možné obmedzenie ústavou zaručenej slobody povolania neštátnych lekárov, zachovanie princípu právnej istoty a množstvo technických opráv textu novely. Jej spravodajca vo výbore Stanislav Husár však upozornil aj na možné problémy, ktoré spôsobí zmena filozofie prístupu k zdravotnej starostlivosti. Novela totiž definuje, čo je to samotná zdravotná starostlivosť a čo sú už súvisiace služby - napríklad ubytovanie, stravovanie, pranie posteľnej bielizne, a podobne. Niektoré služby majú byť čiastočne alebo úplne spoplatnené. Ústava podľa Husára stanovuje, že občan má nárok len na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a zdravotnícke pomôcky za podmienok stanovených zákonom. Z toho podľa neho vyplýva: AUDIO: "Ak by poisťovne rešpektovali ústavu a ustanovenia článku 40, prípadne ho využili, alebo zneužili, pokiaľ Ústava hovorí o tom, že z poistenia vyplýva nárok len na poskytovanie bezplatnej zdravotnej starostlivosti, žiadna poisťovňa nemusí vynaložiť ani korunu na niečo iné ako je základná zdravotná starostlivosť. Teda napríklad konkrétne na služby spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti." Podľa Husára ide o to, že tieto služby, ktoré nemusia byť hradené poisťovňami - napríklad ubytovanie a stravovanie a tak ďalej - sú podstatne drahšie, ako je zákonom predpokladaný poplatok 50 korún od pacienta za ich poskytnutie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...