|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 6. júl 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
27. február 2003
|
Otcovia Európy
|
Juraj Hrabko
|
Iba deň pred otvorením ďalšieho rokovania o podobe budúcej Ústavy Európskej únie v Bruseli, rozhodol slovenský parlament v Bratislave o svojich vlastných pripomienkach k euroústave. Poslanci schválili uznesenie, ktorým podporujú a zaväzujú slovenskú delegáciu v Konvente presadzovať päť všeobecne naformulovaných bodov - euroústava by mala "zjednodušiť súčasný právny rámec únie, zvýšiť transparentnosť a legitimitu rozhodovania a sprehľadniť deľbu kompetencií". Ďalej "posilniť princíp subsidiarity a vytvoriť mechanizmus účasti národných parlamentov pri jej monitorovaní". Parlament schválil aj ďalší návrh Jána Figeľa na "zachovanie výlučnej právomoci členských krajín únie v kultúrno-etických záležitostiach", ale aj návrh, ktorý predložil Árpád Duka-Zólyomi a podľa ktorého majú byť v euroústave zapracované aj "princípy ochrany a práv národnostných menšín". Poslanci zároveň zaviazali slovenských reprezentantov v Konvente aj presadzovať "zakotvenie zmienky o Bohu ako zdroji základných hodnôt, duchovnej jednoty a náboženského dedičstva spoločnej Európy". Viac pripomienok, návrhov či stanovísk slovenský parlament k prvým 16 článkom euroústavy nemal.
Na rozdiel od ostatných krajín. Do začatia rokovania Konventu sa totiž nazbieralo viac ako tisíc doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov. Včerajšie rokovanie delegátov sa sústredilo hlavne na debatu o "Božom mieste v rozšírenej únii". Ide o typický spôsob vedenia európskej debaty, tak ako ho dôverne poznáme aj na Slovensku - nie je o všeobecných hodnotách, ale o jednotlivých záujmoch. A v takých prípadoch sa nehľadá vzájomná dohoda, ale rozhodujúca väčšina.
Inak tomu nebude ani v prípade jednotlivých článkov euroústavy. Zmienka o Bohu pritom nemá byť ani v jej preambule, ani v jej prvom článku, ale až v článku druhom. Už tento samotný fakt odzrkadľuje úroveň súčasných "otcov zakladateľov" novej Európy. Staromódny prístup však nemôže byť zárukou ani víziou modernej Európy v 21. storočí.
Slovensko nie je osamotené pri požiadavke zakotviť v euroústave zmienku o Bohu. Nedokázalo ju síce zakotviť ani do vlastnej ústavy - naopak, deklarovalo že sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo - ale to nie je hlavný problém. Tým je, že v prípade zakotvenia zmienky o Bohu nebude budúca Európa pre všetkých ľudí, ale iba pre niektorých. Veľa z tých, ktorí vyznávajú a rešpektujú "Vyššiu bytosť", "Prozreteľnosť" či "Všemohúceho", má totiž pre Boha iné meno. A nemali by byť iba preto horší od iných.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|