Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       28. február 2003 Rada za Radou Juraj Hrabko Iba deň po zverejnení rozhodnutia Ústavného súdu vo veci porušenia základných práv jedného z kandidátov na post šéfa Najvyššieho súdu SR, sa na verejnosti objavilo nové spochybnenie v súvislosti s vytváraním nerovnakých, diskriminačných podmienok pri prístupe kandidátov k voleným a iným verejným funkciám. Ide o spochybnenie spôsobu nedávno navrhnutého a parlamentom zvoleného riaditeľa verejnoprávnej televízie Richarda Rybníčka. Zatiaľ síce existuje iba v podobe úvah, a nie reálneho podania, tobôž rozhodnutia, ale vietor, ktorý spustil bývalý námestník tzv. Kubišovej televízie, už nad budovou STV viditeľne zadul. Dokazuje to aj okamžitá reakcia predsedu Rady STV, ktorý sa pokúsil obhájiť to, čo obhajovať vôbec netreba - údajné porušenie zákona pri konkurze na riaditeľa STV. Existujú totiž najmenej tri hlavné dôvody, prečo by mal predseda Rady STV mlčať, a nie hovoriť. Prvým je, že žiadna sťažnosť doteraz nebola podaná, takže by mal odolať pokušeniu verejne špiritizovať o tom, čo neexistuje. Druhým je, že z jeho vyjadrenia je očividné, že uvedené rozhodnutie Ústavného súdu buď nečítal alebo mu neporozumel. A tretím dôvodom je jeho tvrdenie, že Rada STV zákon neporušila. To isté totiž tvrdila aj Súdna rada a to až dovtedy, kým Ústavný súd nerozhodol, že ústavu porušila. Respektíve Rada to môže tvrdiť aj dnes, lenže súd - a to je hlavné - potvrdil presný opak. Nález Ústavného súdu vo veci známej ako kauza Kohut versus Harabin má bez vydaného predbežného opatrenia spolu 39 strán. Podrobne popisuje celý priebeh konania, vrátane názorov a argumentov účastníkov konania. Nielen sťažovateľa, ale aj jeho odporcov. Napriek tomu je rozhodnutie Ústavného súdu zreteľné - Súdnej rade vytkol viacero konkrétnych chýb, ktorých sa v súvislosti s obsadzovaním šéfa Najvyššieho súdu dopustila a ktoré viedli k porušeniu ústavných práv Harabinovho protikandidáta. Súd tak napríklad zdôraznil, že keď už sa Súdna rada rozhodla pre spôsob voľby predsedu Najvyššieho súdu - hoci si mohla vybrať aj iný spôsob, napríklad konkurz - bolo jej povinnosťou zabezpečiť aj rovnaké základné podmienky pre uchádzačov o tento post. Keďže však niektorí z nich mali právo navrhnúť aj sami seba - členovia Súdnej rady, ktorí sú zároveň aj členmi Najvyššieho súdu - ale iní nie, konštatoval Ústavný súd nerovnosť podmienok už pri základných podmienkach na prístup k tejto funkcii. A následne aj pri spôsobe voľby, ako aj pri samotnom hlasovaní Súdnej rady o kandidátoch. Z rozhodnutia Ústavného súdu vyplýva, že kvôli obsadeniu šéfa Najvyššieho súdu nie je nutné meniť zákon, ale iba rokovací poriadok Súdnej rady. V čom a ako pritom súd konkretizoval. Ako dlho bude post predsedu Najvyššieho súdu uvoľnený, tak nezáleží ani na parlamente, ani na prezidentovi a ani na vláde, ale výlučne na "pohyblivosti" členov Súdnej rady.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...