|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
18. marec 2003
|
Súdna rada vyhlásila voľby šéfa Najvyššieho súdu: spory s ministerstvom pokračujú
|
Jana Pankovčínová
|
Od pondelka rokovala v Omšení, vo vzdelávacom stredisku miisterstva spravodlivosti, Súdna rada Slovenskej republiky. O tom, ako sa vysporiadala s voči nej negatívnym rozhodnutím Ústavného súdu ohľadom decembrových volieb predsedu Najvyššieho súdu, už hovorí príspevok Jany Pankovčínovej.
Súdna rada dnes okrem tlaku ústavného súdu, ktorý zrušil jej decembrové rozhodnutie o zvolení kontroverzného Štefana Harabina, čelila aj inej dileme. A síce, či počká s vyhlásením nových volieb až kým vláda a parlament neschvália príslušnú novelu zákona. Nová legislatívna úprava má podľa predstáv ministerstva spravodlivosti odstrániť výhrady ústavných sudcov k mechanizmom volieb predsedu Najvyššieho súdu. K vyčkávaciemu postoju do schválenia nového zákona vyzval radu minister Daniel Lipšic ešte minulý týždeň. Nespochybnil pritom, že za súčasného právneho stavu má rada právo voľby vyhlásiť. Samozrejme, za predpokladu že zapracuje výhrady ústavných sudcov do svojich vnútorných predpisov - teda do rokovacieho a volebného poriadku tak, aby na rozdiel od minulosti zabezpečovali rovnosť podmienok pre uchádzačov o túto funkciu.
Súdna rada sa však dnes po dvojdňovom rokovaní rozhodla na nový zákon nečakať. Jej predseda Jozef Hrabovský oznámil, že rada vyhlásila nové voľby šéfa Najvyššieho súdu na 7. máj. Do 22. apríla tak členovia rady, sudcovia najvyššieho súdu a stavovské organizácie môžu nominovať svojich kandidátov. O menách sa už síce špekuluje aj dnes, treba si však počkať na oficiálne nominácie. Dnešné rozhodnutie Súdnej rady komentoval pe našu rozhlasovú stanicu hovorca ministerstva spravodlivosti Richard Fides takto:
AUDIO: „Je to plné rozhodnutie Súdnej rady. Podstatné je, aby voľba predsedu Najvyššieho súdu prebehla v súlade s Ústavou SR a s platnými právnymi predpismi a aby táto voľba nebola opätovne spochybniteľná a nestala sa predmetom sťažnosti na ústavnom súde."
Bez ohľadu na to ale ministerstvo pokračuje v prípravách novely - dnes je v pripomienkovom konaní a po aprílovom schválení vo vláde by mala putovať na stôl poslancom na ich májové rokovanie. Aj Richard Fides potvrdil, že ministerstvo novelu napriek rozhodnutiu Súdnej rady z legislatívneho procesu nestiahne:
AUDIO: „Nie, podľa mojich informácií ministerstvo spravodlivosti túto legislatívnu normu nestiahne."
Podpredseda Súdnej rady Jozef Hrabovský dnes zároveň informoval, že členovia rady prostredníctvom poslaneckého návrhu svojho člena, poslanca koaličnej Aliancie nového občana Jána Drgonca, predložia do parlamentu v bližšie neupresnenom čase vlastný návrh novely. Čo je krok prinajmenšom pozoruhodný. Súdna rada totiž nemá zákonodarnú právomoc - takú má iba vláda a poslanci. Oznámenie rady, že práve prostredníctvom poslancov pripraví svoj návrh zákona, tak zaváňa aj neprípustným politizovaním rady. Poslanci totiž zastupujú politické strany a tie majú vlastné predstavy o fungovaní justície, ktorá je ale v zmysle ústavy nezávislým pilierom moci. Ján Drgonec je člen Súdnej rady menovaný Dzurindovou vládou ešte v minulom volebnom období - vtedy bol v pozícii advokáta a bývalého sudcu Ústavného súdu. Po voľbách však vstúpil do priameho politického zápasu a je aj predsedom ústavno-právneho výboru parlamentu. Ako poslancovi mu nikto v jeho iniciatíve brániť nemôže - napokon, v parlamente už podal ako spoluautor päť poslaneckých inciatív. Z hľadiska toho, že je vládnym poslancom, by však mal zvážiť aj to, že rovnaký návrh zákona pripravuje vláda, ktorej sám vyslovil dôveru.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|