Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       19. marec 2003 SMER zatiaľ mimoriadnu schôdzu parlamentu o Iraku nezvoláva Jana Pankovčínová Opozičný SMER už včera avizoval, že bude iniciovať mimoriadnu schôdzu parlamentu k irackej kríze, ktorá by mala vládu zaviazať okamžite stiahnuť z Kuvajtu protichemickú jednotku, pôsobiacu v spoločnom česko-slovenskom prápore. V akom štádiu je táto iniciatíva, zisťovala Jana Pankovčínová. Iniciatíva SMERu je stále len v podobe plánov, čo v rozhovore pre Slobodnú Európu potvrdila aj podpredsedníčka strany Monika Beňová: AUDIO: „Zatiaľ ešte nepadlo definitívne rozhodnutie, pretože o tom musí rozhodnúť náš najvyšší orgán - a to je predsedníctvo strany - a ten bol zvolaný práve na začiatok budúceho týždňa. Predpokladám, že takéto rozhodnutie tam padne.“ Bez ohľadu na to, že orgány strany o iniciatíve ešte nerozhodli, postoj SMERu proti vojne v Iraku bez nového mandátu Bezpečnostnej rady OSN platí naďalej. Rovnako aj nesúhlas, aby protichemická jednotka prekročila hranice Iraku. S úspešnosťou zvolania mimoriadnej schôdze by ale SMER bez ohľadu na nesúhlas vlády a koaličných strán nemal mať väčší problém. Napokon, podporu im už včera sami ponúkli komunisti. Ich jedenásť poslancov spolu s dvadsaťpäťkou zástupcov SMERU na zvolanie schôdze stačí - rokovací poriadok vyžaduje najmenej 30 podpisov. To je však len jedna stránka veci. Druhá, a zložitejšia, je výsledok takéhoto mimoriadneho rokovania. Ťažiť z toho môže opozícia smerom k domácej verejnosti snahou oddeliť svoje postoje od vládnych a koaličných a snažiť sa tak získať sympatie koaličných voličov. Z praktického hľadiska má totiž koalícia (ak bude postupovať jednotne) dosť hlasov na zablokovanie pre vládu nevýhodného uznesenia parlamentu. Nesúhlas s opozičnými snahami dnes opäť potvrdil aj premiér Mikuláš Dzurinda: AUDIO: “Sme zjednotení aj na úrovni najvyšších ústavných činiteľov, aj vo vláde, že nie je na to dôvod. Mandát, ktorý NR SR odhlasovala, je veľmi široký a pokrýva takpovediac všekty možnosti. Ale už včera som povedal, že eminentný záujem máme na tom, aby charakter pôsobenia našich vojakov bol humanitárny.” Zatiaľ nejednoznačné stanovisko zaujalo opozičné HZDS. Ako uviedol jeho podpredseda Ján Kovarčík, HZDS bude kroky, ku ktorým sa rozhodnú Spojené štáty americké, rešpektovať. “Nič to však nemení na stanovisku HZDS, že prípadný vojenský zásah s plnou podporou Bezpečnostnej rady OSN by predišiel mnohým možným komplikáciám v medzinárodných vzťahoch,” dodal Kovarčík. Zdá sa tak, že HZDS so zásadným stanoviskom k zvolaniu schôdze a pôsobeniu chemikov v prípadnej vojne čaká. Vzhľadom na to, že skupina jedenástich odídencov z HZDS na čele s Vojtechom Tkáčom uznesenie parlamentu k vyslaniu jednotky na humanitárne akcie podporila spolu s koalíciou, dá sa očakávať, že iniciatívu SMERU nepodporí. Vyvstáva ale aj otázka, či prípadné zvolanie schôdze, ktoré sa črtá najskôr na koniec budúceho týždňa, bude mať ešte význam, ak už bude vojna v plnom prúde. Beňová na to reagovala právnou procedúrou, ktorá predpokladá zvolanie schôdze až do siedmich dní od podania žiadosti, a dodala: AUDIO: „Určite nechceme ísť na to spôsobom, že ak bude súhlasiť len komunistická strana, tak za každú cenu tú mimoriadnu schôdzu budeme zvolávať. Aj keď treba povedať, že tá mimoriadna schôdza, by mohla mať aj taký humanitárny charakter, to znamená, že aspoň nejakým spôsobom by sme dali najavo, že chceme, aby sa o tom diskutovalo v parlamente, aj keď by sme do toho išli s tým, že zrejme nové uznesenie by Národná rada nepodporila.“ Inými slovami, ak aj SMER nedosiahne praktické výsledky smerom k vláde, dosiahne pozornosť médií a verejnosti. Čo nie je pre zbieranie politických bodov málo. Ani SMER ale zatiaľ nerozhodol, čo vlastne chce v uznesení parlamentu navrhovať. Má najmenej dve možnosti - zaviazať vládu stiahnuť jednotku z oblasti, alebo ešte dôraznejšie vymedziť jej pôsobenie len na humanitárne účely. Monika Beňová sa prikláňa k druhej možnosti: AUDIO: „Možno priamo v tom novom uznesení by mohlo byť aj to, že sa nesmú vôbec pohybovať v územiach vojnového konfliktu v nejakom inom charaktere, ako v tom humanitárnom. Je to na diskusiu všetko.“ Prípadnú mimoriadnu schôdzu Beňová nepovažuje za bezpredmetnú, ani ak už bude vojenský konflikt prebiehať. Po prvé preto, že takéto otázky patria legitímne na pôdu parlamentu a po druhé: AUDIO: „Čiastočne aktuálne to bude, pretože nikto dnes nevie odhadnúť, ako dlho bude trvať tá invázia.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...