Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       20. marec 2003 Postoj k irackej kríze môže byť pre Dzurindovu vládu povestnou "skúškou ohňom" Boris Koreň Hoci slovenská verejnosť väčšinovo odmieta vojnu v Iraku, postoj vládnej koalície je zatiaľ jednotný. Uvažuje Boris Koreň. Postoj slovenskej verejnej mienky k vojne proti Iraku je - podobne ako v každej inej krajine demokratického sveta - väčšinou odmietavý. Občanov k tomu vedú mnohé racionálne aj iracionálne dôvody, tie sú síce pochopiteľné, no často vyplývajú z nedostatku informácií, alebo z jednostranného informovania médiami. Sympatie verejnosti sú potom veľakrát prenesená aj do reakcie politických elít. Z pohľadu vlastnej popularity je totiž výhodnejšie robiť rozhodnutia, ktorým sa tlieska a ktoré ju neznižujú. V postoji k irackej kríze sú však stanoviská politických reprezentantov a občanov takmer protichodné - okrem najtvrdšej opozície zastúpenej SMER-om a komunistami sa totiž mení aj pohľad HZDS, ktoré podľa svojho včerajšieho vyhlásenia "rešpektuje" kroky podniknuté americkou administratívou. Koalícia - až na rezervovanejšie postoje Kresťanskodemokratického hnutia - doteraz odsúhlasila všetky kroky podporujúce Spojené štáty americké v irackej kríze. Podobne jednotný je navonok aj postoj najvyšších predstaviteľov výkonnej a zákonodarnej moci, čo predseda vlády Mikuláš Dzurinda vyzdvihol slovami: AUDIO: "Môžeme konštatovať na Slovensku, je zhoda tých základných postojov najvyšších ústavných činiteľov. To je nesmierne dôležité." Vládna koalícia si teda na svoje plecia zobrala obrovskú zodpovednosť, pričom jej situáciu komplikuje nesúhlas väčšiny verejnosti s jej konaním. Prípadné ekonomické dôsledky dlhotrvajúcejšieho konfliktu môžu tento negatívny postoj verejnosti ešte prehĺbiť, nehovoriac už o možnosti, že by vojna priniesla aj obete slovenských vojakov na životoch. Z pohľadu budúcnosti tejto vládnej koalície bude potom najdôležitejšie, aby v takomto jednotnom postoji zotrvala, čo určite nebude ľahké. Iracká kríza, jej vývoj a vyústenie môžu preto byť pre Mikuláša Dzurindu povestnou "skúškou ohňom", omnoho ťažšou ako všetky nepopulárne kroky, ku ktorým doteraz pristúpila.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...