Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       22. marec 2003 Mám dôvod si myslieť Štefan Hríb Vojna v mediálnej dobe je zvláštna vec. Každý, kto chce, vidí už nielen mapy a frontové línie, ale rovno postup konkrétneho tanku či batérie v irackej púšti. Minútu po minúte si možno skontrolovať priebeh vojenského zásahu, výbuchy a streľbu, akoby to bola akási medzinárodná počítačová hra. Mám dôvod si myslieť, že takéto poňatie slobody slova môže byť nebezpečné. Po prvé - vojna nie je divadelné predstavenie, kde sa tragédia iba hrá. Vojna prináša reálne utrpenie a smrť. Ak sa človek pozerá na divadlo, jeho dušu to povznáša, pretože z imaginárneho príbehu ku nemu prehovára čosi, čo akosi súvisí s jeho reálnym životom. Ak sa však človek v priamom prenose pozerá deň čo deň na vojnu, jeho dušu to naopak znecitlivuje, pretože reálne utrpenie sa neustálym opakovaním akosi transformuje do neosobného televízneho záberu. Svetové siete samozrejme tvrdia, že živým monitorovaním vojny len šíria informácie. Existuje však aj iný pohľad - vojne v priamom prenose nešíri informácie, ale cynizmus, pretože znižuje hodnotu života, smrti, a paradoxne aj samotnej vojny, ktorá sa z morálneho konfliktu mení na mediálnu show. Druhý dôvod, pre ktorý je vojna videná z vykúrenej obyvačky problematická, je ešte vážnejší - televízne obrazovky rozmazávajú skutočnú povahu konfliktu. Ak dlhé minúty beží záber bombardovaného Bagdadu, v ktorom jedna po druhej vybuchujú budovy, nie je čas uvedomiť si, že ide o vojenské zariadenia, a nie nemocnice, pretože pocit je v tej chvíli silnejší než rozum. A už úplne sa v takých chvíľach stráca rozlišovanie medzi príčinou a následkom. Horiaci pás v centre Bagdadu vyvoláva pocit hrôzy - tá však nie je nasmerovaná na Husajna, ktorý to všetko svojou politikou spôsobil. Naopak, keďže irackí lídri sú zrejme kdesi uprostred padajúcich rakiet, pohľad na ich napadnuté hlavné mesto vyvoláva skôr súcit s nimi. Toto je hlavný problém oných priamych prenosov - človek cez ne nezíska viac informácií, ale len viac pocitov. A keďže tie budú vždy hovoriť, že vojna je zlo, hrozí, že sa ešte viac zmaže rozdiel medzi diktátorom a slobodným svetom. Mám dôvod si myslieť, že dlhé sledovanie živých záberov padajúcich bômb či postupujúcej spojeneckej kavalérie je škodlivé. Vojne nie je mediálna show, vojna je reálna tragédia. Má však konkrétnych vinníkov. Cynickým vrahom nie je v tomto prípade spojenecké vojsko, ale Husajn. Ak vám tie zábery nahovárajú niečo iné, potom svetové televízne siete nerobia svoju prácu dobre.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...