Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       28. marec 2003 Žiadna "hviezdna" hodina ani deň sa na Slovensku nekonal Mária Hlucháňová Členovia Severoatlantickej aliancie túto stredu podpísali prístupový protokol aj so Slovenskom. V krajine, ktorá na tento moment čakala viac ako polstoročie, však udalosť nebola prezentovaná za nejaký hviezdny deň či hodinu. Viac už v poznámke Mária Hlucháňová. Keď na jar roku 1997 aliancia na summite v Madride zabuchla pred Slovenskom dvere, vtedajšia opozícia veľmi jasne a razantne vysvetľovala verejnosti dôvody. Dá sa povedať, že utŕžená hanba za Mečiarovu politiku a za odsunutie Slovenska z radu kandidátov na vstup do NATO opozičné politické strany vtedy prirodzene zomkla a výrazne napomohla k zmene pomeru politických síl vo voľbách v roku 98. Téma vstupu do aliancie sa napokon stala logicky jednou z priorít prvej Dzurindovej vlády. Po prvých úspechoch, keď si vtedajší premiér krátko po nastúpení do funkcie mohol v bruselskej centrále NATO vypočuť, že Slovensko má dvere do zoskupenia opäť otvorené, začala téma integrácie na domácej politickej scéne akosi zovšednievať, a pre mnohých lídrov začala byť doslova rutinnou záležitosťou. Dôležitosť vstupu neustále zdôrazňoval a vysvetľoval napokon už len sám premiér, za čo si neraz vyslúžil aj od svojich partnerov úsmev či ironickú poznámku. Situácia dospela do štádia, že v stredu, keď prístupové dokumenty signovali aj veľvyslanci členských krajín NATO, poďakoval sa verejne a vhodnou formou opäť len premiér Mikuláš Dzurinda. Ostatným jeho koaličným partnerom akt v Bruseli nestál ani za vyhlásenie do médií. A tak verejnosť dostala iné informácie a názory. Napríklad od petičného výboru za vypísanie referenda o vstupe do NATO, podľa ktorého podpísanie protokolu, citujeme: "nič neznamená". Alebo od HZDS, opäť citácia: "ide o zavŕšenie cesty, na ktorú vykročila vláda SR vedená Vladimírom Mečiarom". Väčšina koalície jednoducho premárnila svoju šancu. Úlohu, ktorú formálne zvláda od začiatku do konca, nie je schopná zreteľne podať verejnosti. Tak isto dlhodobo jej poprední "odborníci" na zahraničnú politiku v samotnej téme začlenenia sa do NATO nijako výrazne nepokročili. Dokonca niektorí už nedokážu konkurovať ani ministerským úradníkom, ktorí najmä z rezortu diplomacie či obrany sú o niekoľko "rebríčkov" vyššie. Táto politická zaspatosť (možno aj nezáujem) o tému NATO sa prirodzene preukazuje v aktuálnych vyjadreniach slovenských politikov okolo irackej krízy. Ak by totiž mali jasno o aliancii, o jej hodnotách, zrejme inak by hovorili aj o Iraku. Rovnako by jasnejšie a určite sebavedomejšie komentovali pozície Slovenska, rozhodnutie parlamentu vyslať do Kuvajtu jednotku a podobne. Je až zarážajúce, ako sa veľká časť vládnej koalície bezpečnostnej téme vyhýba, alebo ju komentuje len frázami. Či už hovoríme o aliancii alebo o Európskej únii. Utiecť však niet kam, otázky tohto razenia budú aj pre Slovensko stále dôležitejšie. Nielen preto, že onedlho sa krajina stane členom NATO, ale aj preto, že ich kladie samotná situácia vo svete.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...