|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
29. marec 2003
|
Mám dôvod si myslieť
|
Marián Leško
|
Sú takí politici alebo verejní činitelia, ktorí by sa radi správali tak, ako považujú za správne, ale zároveň žiadajú, aby platil zákon, ktorý by im iné ako správne správanie sa ani neumožnil. Okolnosť, že dobre konať mohli a môžu aj bez zákona, iba z vlastného presvedčenia a zo slobodnej vôle, ako keby pre nich neexistovala. Mám dôvod si myslieť, že k politikom či verejným čiiteľom tohto druhu sa pridružil aj horúci kandidát na post riaditeľa SIS Ladislav Pittner.
Koaličné strany od neho očakávajú, že ako nový šéf očistí spravodajskú službu od bývalých eštebákov. Preto sa objavili návrhy, aby každý pracovník SIS prešiel previerkami Národného bezpečnostného úradu. Ladislavovi Pittnerovi sa to zdá málo. Podľa neho „oveľa efektívnejšie by bolo, keby bol v zákone o SIS jeden odsek, ktorý by hovoril, že príslušníci bývalej ŠtB nemôžu byť príslušníkmi SIS“. Z tohto postoja jednoznačne vyplýva, že kandidát na post šéfa SIS považuje všetkých ex-eštebákov za potenciálne riziko a že k využitiu ich služieb má nanajvýš obozretný vzťah. Problémom je však to, že taký názor nemal pán Pittner odjakživa a že ho ani ako šéf ministerstva vnútra neuplatňoval. Skôr naopak.
Keď sa v roku 1990 stal prvý raz šéfom rezortu, mnohých prekvapil svojou umiernenosťou až zmierlivosťou voči ľuďom bývalého režimu. Pretože radikálnejší členovia vtedy vládnucej VPN ministra kritizovali, Ladislav Pittner obhajoval svoj postup argumentom: „Komunistický režim nepadol revolúciou, padol prevratom. Jednoznačne existovali určité dohody, ktoré sa stali záväznými pre nastupujúce garnitúry, a ja som ich musel rešpektovať.“ Toto vyhlásenie vyvolalo takú búrku, že už ho viackrát verejne nezopakoval, lebo išlo o zjavný nezmysel. Prítomnosť bývalých eštebákov v zložkách, ktoré priamo riadil, neskôr obhajoval argumentom, že sú to dobrí odborníci. Stačí letmý prehľad, aby bolo zrejmé, že to myslel vážne.
Prvým riaditeľom finančnej polície, ktorého Ladislav Pittner ako minister vnútra vymenoval, bol pán Behúľ, bývalý pracovník ŠtB. Keď sa pán Pittner stal ministrom druhý raz, do tej istej funkcie vymenoval Jozefa Stieranku, bývalého pracovníka ekonomickej kontrarozviedky a neskôr analytického oddelenia ŠtB. Aj zástupca pána Stieranku pôsobil v minulosti v štátnej bezpečnosti. Ako člen Dzurindovej vlády poveril minister Pittner budovaním Národného bezpečnostného úradu pána Benčeka, bývalého pracovníka zvláštnej správy ŠtB. Na otázku, prečo zveril budovanie úradu, ktorý má preverovať spoľahlivosť osôb prichádzajúcich do styku s utajovanými informáciami práve jemu, pán Pittner odpovedal, že o bývalom zamestnaní povereného riaditeľa nebol informovaný. Už pred dvoma rokmi sa preto viacerí novinári pýtali, či na Slovensku nemáme okrem bývalého príslušníka ŠtB iného kompetentného človeka, ktorý by bol schopný vybudovať Národný bezpečnostný úrad. Napokon sa taký človek našiel, ale nebol to pán Pittner, kto ho vyhľadal.
Po podpísaní prístupového protokolu Severoatlantická aliancia od Slovenska očakáva, že si do troch mesiacov urobí poriadok v bezpečnostných a spravodajských službách, lebo momentálne neexistujú záruky, že ako nový člen aliancie bude schopné udržať v tajnosti citlivé informácie. Nový riaditeľ SIS by mal garantovať, že tajné materiály neuniknú cez žiadne, ani eštebácke kanály tejto služby. Ak sa riaditeľom stane Ladislav Pittner, a bude chcieť splniť túto úlohu, tak sa bude musieť voči bývalým príslušníkom Štátnej bezpečnosti správať celkom inak, ako sa k nim správal v čase, keď bol ministrom vnútra. Hoci je zjavné, že sa inak správať chce, nie je isté, či to aj dokáže.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|