Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       31. marec 2003 Podpora vstupu do NATO klesá, na ratifikácie to však nemá vplyv Milan Žitný Kanada ako prvá členská krajina Severoatlantickej aliancie (NATO) ratifikovala prístupové protokoly o rozšírení NATO, ktoré umožnia vstup Bulharsku, Estónsku, Litve, Lotyšsku, Rumunsku, Slovensku a Slovinsku. Približne v rovnakom čase zaznamenali agentúry na Slovensku, zaoberajúce sa prieskumom verejnej mienky, mimoriadny pokles podpory vstupu do aliancie. Téme sa venuje v nasledujúcej poznámke Milan Žitný. Podpora verejnosti vstupu Slovenska do NATO klesla v posledných prieskumoch na jednu tretinu, zároveň sa úspešne rozbehol ratifikačný proces Severoatlantickej zmluvy, ktorý má priviesť krajinu k plnému členstvu v aliancii. Petičný výbor kampane za vypísanie referenda o vstupe do NATO prestal zverejňovať počet vyzbieraných podpisov pri čísle okolo 250 tisíc. Kampaň, spustená počas kulminácie irackej krízy, si môže zrejme pripísať body za príspevok k poklesu podpory obyvateľstva členstvu v NATO, ratifikačný proces však už nebude môcť zastaviť ani prípadné referendum, ktoré sa vzďaľuje na horizonte stagnácie zberu podpisov pod petíciu. Na rozdiel od predchádzajúcich troch rokov, kedy partneri z krajín aliancie upozorňovali, že očakávajú trvalú, ak nie už dvojtretinovú, tak aspoň nadpolovičnú podporu verejnej mienky členstvu v NATO, dnes akcentujú iné priority. Napríklad schopnosť narábať s utajovanými skutočnosťami ako s utajovanými, a nie ako s verejnými informáciami. Pred dvoma až troma rokmi bola vysoká podpora domácej verejnej mienky na horných priečkach dôležitosti v predstavách aliancie úplne pochopiteľná, ale odvtedy sa vytratili, alebo vyriešili niektoré otázniky. Najhlavnejším z nich bola neistota, súvisiaca s prognózami výsledkov vlaňajších parlamentných volieb na Slovensku. Dnes sú však vo vláde štyri politické strany, ktoré nespochybňujú potrebu členstva v NATO, naopak vláda vyšla promptne v ústrety požiadavkám USA na otvorenie transportných koridorov a poskytnutie chemickej vojenskej jednotky do krízovej oblasti v Perzskom zálive. Predvolebný kandidát číslo jeden na účasť vo vláde - strana Smer - však prejavil počas parlamentnej schôdze k vyslaniu vojenskej jednotky do Perzského zálivu značnú mieru antiamerikanizmu a pokračuje v nej doteraz. Členské štáty NATO, najmä USA, si nemohli nevšimnúť tento striktne odmietavý postoj Smeru a jeho predsedu Roberta Fica, ktorý kraľuje na politickom rebríčku popularity, čo sa tiež možno premietlo do nízkej podpory verejnosti členstvu v NATO. Na druhej strane je tu jasná a čitateľná podpora slovenskej vlády a jej parlamentnej väčšiny, čo vedie k logickému záveru: ak by podpora verejnej mienky vstupu do NATO bola na Slovensku nadpolovičná, alebo dokonca dvojtretinová, nebolo by to k ničomu, ak by mala krajina vládu, ktorá by na požiadavky USA reagovala vyhýbavo, opatrne vyčkávajúc na vývoj situácie, alebo by nereagovala vôbec. Faktor výsledku vlaňajších volieb sa v tomto kontexte javí byť kľúčový pre rýchly proces ratifikácie členstva Slovenska v aliancii. Voliči dali väčšinový mandát už druhýkrát po sebe takým politickým stranám, ktoré podporujú členstvo, nevyhýbajú sa zodpovednosti prameniacej zo vstupu a zároveň preberajú riziko poklesu popularity z neobľúbených a závažných rozhodnutí. Skutočnosť, že medzi súčtom voličov vládnej koalície z minulého roka a dnešnými prívržencami vstupu do NATO je viac než dvadsaťpercentný rozdiel, nie je alarmujúca. Dôvodom k poplachu by bola až zmena pomeru síl v parlamente pod úroveň väčšinovej podpory ratifikácii Washingtonskej zmluvy.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...