Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       16. apríl 2003 Aká bude slovenská politika po vstupe do EÚ? Jana Pankovčínová Kandidátske krajiny, ktoré dnes podpisujú pristúpenie k Európskej únii, si budú postupne hľadať miesto aj pri formovaní európskej politiky, navyše meniacej sa vzhľadom na očakávanú reformu inštitúcií Európskej únie. Ako je na nové výzvy pripravená slovenská politická scéna a čo chce v únii presadzovať, o tom už hovorí Jana Pankovčínová. Aká bude slovenská politika po vstupe do Európskej únie? Taká ako dnes, stále sa profilujúca, s neštandardnými excesmi politikov i politických strán, podliehajúca vkusu a náladám voličského zázemia? Určite áno, tento vývoj je prirodzený, aktuálne potreby voličov tiež, a tak ako politické štruktúry vznikajú, rovnako zanikajú, či mutujú do iných podôb. Bez ohľadu na to ale všetky politické subjekty stoja pred výzvami budovania si kontaktov s európskymi partnermi, výchovou vlastných kádrov a definovaním cieľov v rozšírenom európskom priestore. Ich pripravenosť na nové úlohy zatiaľ kolíše - viac skúseností i odborného zázemia majú strany s dlhšou politickou históriou, hoci formulácia postojov smerom k domácej verejnosti nebola ešte tak intenzívna, ako si blížiace sa plnoprávne členstvo v únii vyžaduje. Pre Slovensko je dôležité, aby jeho zástupcovia v Európskom konvente, ktorý pripravuje reformu inštitúcií rozšírenej únie a už na jeseň má o jej podobe rozhodovať, a neskôr aj v Európskom parlamente a v komisii dokázali presadzovať spoločné stanoviská, aj keď zatiaľ iba s poradným hlasom. O rok tomu už bude inak. Na národnej úrovni takáto platforma existuje už viac ako rok - viacero téz, ktoré má Slovensko v novej únii presadzovať, už bolo vyslovených, a ďalšie, často kontroverzné sa formujú - od konzervatívnych vízií kresťanských demokratov cez liberálne až po sociálnodemokratické. Slovensko sa v únii vzdá časti svojej suverenity v rozhodovaní a bude sa musieť riadiť spoločnými europravidlami. Len text prístupovej zmluvy má viac ako 5 tisíc strán - odborníci ani laická verejnosť ich nepoznajú detailne, pritom právny režim a teda aj život občanov sa oproti dnešku zásadne zmení. Hľadanie jednotného politického názoru na budúcu politiku Slovenska v európskych štruktúrach, ktoré tieto spoločné pravidlá formujú a prijímajú, je tak pochopiteľne v začiatkoch. Na otázku Slobodnej Európy, či sa takýto jednotný postoj vôbec dá nájsť, odpovedal pred odletom do Atén premiér Mikuláš Dzurinda optimisticky: AUDIO: „Slovensko ho mať bude. Vytvára si ho a v pravý čas ho, samozrejme, budeme náležito artikulovať a presadzovať. Vychádzame zo všeobecne overeného princípu subsidiarity - keď ho budeme dôsledne napĺňať a rešpektovať, potom aj to delenie kompetencií sa vyformuje optimálnym spôsobom.“ Slovensko sa spája v záujmoch s menšími štátmi pri presadzovaní zachovania modelu rotujúceho predsedníctva únie, prípadne jeho modifikácie, ktorá by ale zachovala striedanie členských štátov pri kormidle únie v istých časových intervaloch. Z Atén dnes prišla aj správa, že osemnásť „malých“ členských i kandidátskych krajín prijalo spoločné stanovisko k 7. bodom, ktoré budú už budúci týždeň presadzovať v pokračujúcej diskusii o reformách európskych inštitúcií. Okrem iného sú za vytvorenie nového postu akéhosi šéfa diplomacie, ktorý by zlaďoval stanoviská 25-tich členov únie k zahraničnopolitickým otázkam. Okrem jedného komisára bude mať Slovensko v 700-člennom Európskom parlamente už na budúci rok 14 poslancov. Na samostatnú politiku je to príliš málo. Aj preto bude pozícia Slovenska v rozšírenej únii závisieť najmä od spolupráce s európskymi partnermi, najmä v politických frakciách. Bez toho bude len veľmi ťažko schopné presadzovať vlastné záujmy v európskom priestore.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...