[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008

[poslat]    [tlac]   

[domaca politika]

18. apríl 2003

Za predreferendovú kampaň nezodpovedá vláda, ale parlamentné strany

Juraj Hrabko

Oslavy pri príležitosti podpísania zmluvy o rozšírení Európskej únie sa skončili. A začali sa opäť politicky všedné a pracovné dni. Hlavná téma po podpise zmluvy je na Slovensku daná - je ňou májové referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie. Otázka v referende je dôverne známa - Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie? - odpoveď voličov zostáva otázna. Prieskumy verejnej mienky, v ktorých sa zhruba 70 percent respondentov konštantne vyslovuje o svojej účasti na referende a z ktorých by veľká väčšina hlasovala za vstup do Európskej únie, získali istú nedôveryhodnosť po vykonaní referenda v susednom Maďarsku. Výsledky tamojšieho hlasovania totiž ukázali, že prieskumy verejnej mienky hovorili iné, ako bola realita. Maďari síce vo všeľudovom hlasovaní súhlasili so vstupom krajiny do únie, ak by však rovnaká účasť voličov na hlasovaní ako v Maďarsku bola aj na Slovensku, bolo by to neplatné hlasovanie. A to je skutočnosť, ktorá dokázala znervózniť aj politickú situáciu na Slovensku - silnejšie sa začali ozývať hlasy za odvolanie vlády, v prípade neúspešného, teda neplatného referenda. A to napriek tomu, že ani neplatnosť referenda by neznamenala neúčasť krajiny v únii - právo rozhodnúť má podľa ústavy parlament a nikto iný.

Existujú iba dve možnosti, ktoré má volič pri nadchádzajúcom hlasovaní - buď sa na referende zúčastní alebo ho bude ignorovať. Ak sa ho zúčastní, má možností štyri - na položenú otázku môže odpovedať "áno" alebo "nie" alebo "áno" aj "nie" alebo nevyznačí žiadnu odpoveď. V prvých dvoch prípadoch hlasuje, v druhých síce svoj hlas zneplatní, ale zároveň svojou účasťou na hlasovaní prispieva k platnosti výsledkov referenda. Preto sa tiež účasť na hlasovaní, a nie výsledky samotného hlasovania, stali hlavným predmetom predreferendovej kampane. Heslo "Choď, veď môžeš odpovedať aj "nie!", je z tohto uhla pohľadu nielen zavádzajúce, ale priam zúfalé - hlavným zámerom iniciátorov referenda, sa totiž stalo dosiahnuť potrebnú nadpolovičnú účasť oprávnených voličov na hlasovaní, a nie kladný výsledok hlasovania.

Tzv. mobilizačná kampaň, ktorá sa na Slovensku uskutoční, je kampaňou za účasť v referende, a nie kampaňou za vstup krajiny do únie. Opozičné hlasy, ktoré oznamujú, že vláda by mala po neúspešnom referende podať demisiu, majú však výlučne stranícky, a nie vecný charakter. Konanie referenda neiniciovala vláda, ale všetky parlamentné politické strany a za jeho uskutočnenie hlasovalo 147 prítomných poslancov všetkých strán - koaličných aj opozičných. Vláda urobila to, čo mala - keďže podľa nej je v záujme krajiny, aby vstúpila do únie, vyčlenila aj prostriedky na kampaň, do ktorej sú zapojené všetky parlamentné politické strany. Inými slovami - nie iba vláda a nie iba koaličné, ale aj opozičné strany zodpovedajú za úspešnosť referenda. Ak platné nebude, nebude to neúspechom iba jedného, ale všetkých - nie iba vlády, ale koalície aj opozície.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print