Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       18. apríl 2003 Iniciatíva KDH je výzvou na diskusiu, nie zosmiešňovanie Juraj Hrabko I keď uplynuli už dva týždne od oznámenia KDH, že mieni predložiť do parlamentu návrh ústavného zákona o zachovaní zvrchovanosti Slovenska vo viacerých oblastiach, situácia zostáva v podstate rovnaká, aká bola aj pred nimi. Zmeny nastali v tom, že medzi tým Slovensko podpísalo prístupovú zmluvu k únii a že kresťanskí demokrati utŕžili za svoju inciatívu viacero politických bodyčekov od ostatných strán - tak od koaličných partnerov, ako aj opozície. Napríklad podpredseda koaličnej SDKÚ Eduard Kukan vyhlásil, že iniciatíva kresťanských demokratov je v protismere európskej integrácie a postupom Slovenska. Opozičné strany sa prezentovali hlavne umelým počudovaním nad tým, že KDH, ktorého podpredseda Figeľ bol hlavným vyjednávačom Slovenska pre vstup krajiny do Európskej únie, neprezentovalo svoje návrhy pri uzatváraní dohody, ale až po jej uzatvorení. Slušne povedané, je to omyl. Slovensko nemalo a nemá možnosť zmeniť to, čo už v únii platí, ale po vstupe do nej môže a bude zasahovať do rozhodovania o tom, čo v únii platiť bude. Nie je preto ani správne hovoriť o existencii "protismeru" vo veciach, v ktorých žiadny smer neexistuje a k dispozícii sú iba rôzne úvahy či názory a, samozrejme, politické záujmy jednotlivých zúčastnených krajín. Spor o podobu demokratickej Európy, existenciu a fungovanie jej mechanizmov je otvorený a až jeho uzatvorenie ozrejmí aj jej charakter. Známe sú princípy a postupy, neznáme zostávajú ich podoby a vlastnosti. V Aténach, okrem podpísania prístupovej zmluvy k únii, prezentoval premiér Dzurinda aj pozíciu slovenskej vlády k inštitucionálnej reforme budúcej Európy. Slovensko bude presadzovať vytvorenie funkcie ministra zahraničných vecí únie, odmietne vytvorenie funkcie prezidenta a žiada zachovanie rotujúceho predsedníctva. Presadzuje rovnováhu medzi komisiou, parlamentom a radou, zastúpenie každej krajiny vlastným komisárom, rozhodovanie o dôležitých otázkach na centrálnej úrovni a tiež žiada podstatne rozšíriť rozhodovanie väčšinou namiesto zhody. Slovenský parlament sa zase vyslovil k úvahám o podobe európskej ústavy - mala by "zjednodušiť súčasný právny rámec únie, zvýšiť transparentnosť a legitimitu rozhodovania a sprehľadniť deľbu kompetencií". Ďalej "posilniť princíp subsidiarity a vytvoriť mechanizmus účasti národných parlamentov pri jej monitorovaní", ako aj "zachovať výlučnú právomoc členských krajín únie v kultúrno-etických záležitostiach". Euroústava by mala mať podľa slovenských poslancov v sebe zapracované aj "princípy ochrany a práv národnostných menšín" a stanovovať "zmienku o Bohu ako zdroji základných hodnôt, duchovnej jednoty a náboženského dedičstva spoločnej Európy". Návrh KDH o zachovaní suverenity Slovenska po vstupe do únie v niektorých oblastiach zatiaľ nie je známy a nemožno ho preto ani posudzovať. Návrhy ostatných politických strán rovnako neexistujú, neexistuje však ani iniciatíva ich vypracovať. Potreba diskutovať je však zrejmá - politické špičky sa síce zhodli na tom, že vstup krajiny do únie bude historickým momentom, ním sa však iba málo skončí, ale veľa začína.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...