|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
19. apríl 2003
|
Mám dôvod si myslieť...
|
Štefan Hríb
|
Človek je zvláštne stvorenie. Je pripútaný k zemi, hoci najradšej by lietal. Je schopný niesť vo svojom vnútri ideál, hoci nie je schopný ho naplniť. Je smrteľný, hoci sníva o večnosti. Ten rozpor je neprekonateľný. A ja mám dôvod si myslieť, že práve kvôli nemu je biela sobota skvelým symbolom ľudských životov - všetko v nej vyzerá ponuro a beznádejne, hoci paradoxne práve v tento deň je svetlo a nádej úplne najbližšie.
Je veľkonočná sobota, a tak sa o bežnej politike akosi nepatrí hovoriť. Ale ten pocit klame - jednak neexistuje niečo ako „bežná“ politika, pretože to všetko, čo sa tým myslí, sú v konečnom dôsledku mravné, a teda v tomto zmysle „sviatočné“ rozhodnutia ľudí. No najmä - sviatočné dni nie sú v západnej civilizácii na to, aby sa v nich zabudlo na obyčajný život a človek sa tváril posvätne. Západná civilizácia nedelí život na sakrálne a profánne, božské a prízemné, ona naopak stavia na ich integrite, a teda i na integrite človeka. Sviatky preto nie sú únikom z každodennosti, ale príležitosťou nahliadnuť práve každodennosť inou optikou. Možno pokojnejšou, z väčšieho odstupu, predovšetkým však z iného horizontu, ktorý v hektike bežného dňa nie je celkom možný. A tak je to aj s bielou sobotou a bežnou politikou - oni sa nevylučujú, naopak, patria k sebe.
Slovensko prechádza už trinásť rokov ťažkou etapou. Malo by robiť reformy, ktoré bolia, malo by sa odpútať od svojej provinčnosti a začleniť sa do Európy a sveta, hoci je to namáhavé, malo by prijať slobodu a zodpovednosť za seba, hoci je to nepohodlné, a malo by svoje zablatené verejné veci naplniť slušnosťou a rozumom, hoci je to s tými istými ľuďmi takmer vylúčené. To všetko musíme navyše robiť súčasne. A keďže to nejde ľahko, niekedy dokonca vôbec, všetko sa zdá občas čierne. Načo trvať na pravde, keď v prieskumoch víťazí faloš? Načo nekradnúť, keď to ostatným beztrestne vychádza? Načo sa vôbec zaoberať morálkou v politike, keď sú v nej najúspešnejší práve tí, čo na morálku kašlú?
Presne toto je oná depresia bielej soboty, v ktorej pravda visí na kríži, nádej je mŕtva a všetko iné sa zdá nezmyselné. Je to čas, ktorý odhaľuje ľudskú slabosť - veď ešte aj horlivý Peter v ňom trikrát zradil.
Lenže po bielej sobote prichádza nedeľa. Mám dôvod si myslieť, že len toto je nádejou aj pre túto ťažko skúšanú krajinu - a teda aj pre tých, ktorí sa tu trinásť rokov snažili o lepšie Slovensko. Boli a sú často odmietaní, vysmievaní a porážaní, a aj sami občas zlyhávali. Dnes sú unavení, a mnohí už nevidia nádej. Presne toto je biela sobota - všetko v nej vyzerá ponuro a beznádejne, hoci paradoxne práve v tento deň sú svetlo a nádej najbližšie.
Už ráno bol kameň odvalený.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|