Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       27. apríl 2003 Mám dôvod si myslieť Marián Leško Prijímanie zákonov a ich noviel nie je obvykle žiadnym dobrodružstvom, ale dosť fádnou a rutinnou záležitosťou. Teda aspoň v krajinách s dlhou parlamentnou tradíciou. Na Slovensku je to zatiaľ inak. Mám dôvod si myslieť, že len máloktorá oblasť spoločenského života má také mysteriózne črty ako legislatívna aktivita. Ťažko pochopiteľné veci sa tu dejú takmer na každej parlamentnej schôdzi a stali sa aj na tej poslednej. Poslanec Tomáš Galbavý, ktorý sa v minulom funkčnom období zaslúžil o to, že bol z Trestného zákona odstránený taký posttotalitný pozostatok, akým bol trestný čin hanobenia republiky a jej predstaviteľa, prišiel s novým, ešte významnejším pokusom o odstránenie rezidua zo starých čias. Predložil návrh, ktorý by fakticky zrušil poslaneckú imunitu ako osobné privilégium. Hoci z ústavy vyplýva, že imunita chráni poslancov iba pri konaní, ktoré súvisí s výkonom ich mandátu, fakticky sa však uplatňuje oveľa širšie, lebo taká je slovenská parlamentná prax. Vždy keď dostala Národná rada žiadosť, aby vyslovila súhlas s trestným konaním proti svojmu členovi, jeho kolegovia sa začali hrať na vyšetrovateľov, prokurátorov i sudcov a zisťovali skutkovú podstatu činu, posudzovali mieru individuálneho zavinenia i celkovú dôkaznú situáciu, hoci išlo o skutok, ktorý vonkoncom nesúvisel s výkonom poslaneckého mandátu. Väčšinou súhlas s trestným stíhaním dali, ale niekedy ho nedali, čo vytváralo nielen nerovnosť medzi poslancami, ale predovšetkým medzi niektorými poslancami a ostatnými občanmi. Preto poslanec Galbavý podal svoj návrh a ešte 15. apríla svojich kolegov v prítomnosti televíznych kamier vyzval: „Buďme odvážni, vzdajme sa tejto nadštandardnej absolútnej imunity.“ Po týždni však on sám túto odvahu záhadne stratil, pretože vlastný návrh z rokovania parlamentu stiahol. Oficiálne zdôvodnenie, prečo sa tak rozhodol, pán Galbavý poskytol nasledovným vyjadrením: „Som sa dal presvedčiť, že nebolo by dôstojné novelizovať základný zákon štátu, ústavu, po častiach...“ Ako keby bolo dôstojnejšie najskôr návrh s veľkým odhodlaním dať, a potom ho veľmi trápne stiahnuť. Polooficiálne však poslanec Galbavý vysvetľoval svoj postup aj tým, že okresanie imunity je „veľmi citlivou témou:“ Keď ho novinári rozčúlili tvrdením, že jeho návrh mal predsa podporu, tak sa ich na revanš spýtal, či naozaj vážne veria tomu, že poslanci, ktorí pred kamerou niečo sľúbia, tak naozaj aj urobia... Lenže v tom prípade stiahnutím svojho návrhu poskytol falošným a predstierajúcim kolegom možnosť, aby verejnosť ďalej zavádzali predstieranou ochotou obmedziť vlastnú imunitu, lebo ich ušetril chvíle pravdy, ktorá by nastala pri hlasovaní o jeho novele. Pre úplnosť však treba dodať, že jeden návrh pána poslanca bol na tejto schôdzi parlamentu opäť úspešný. Na jeho podnet sa z Trestného zákona odstránil paragraf, podľa ktorého bolo možné niekoho stíhať za to, že ohovoril verejného činiteľa. Zdá sa, že pán Galbavý môže celkom úspešne odstraňovať zvyšky starých čias, ale len vtedy, ak z nich osobne neprofitujú poslanci Národnej rady. Skutočnosť, že bol ochotný na také obmedzenie svojej poslaneckej iniciatívy pristúpiť, je určite svedectvom o limitoch jedného poslanca. Ale je to predovšetkým svedectvo o limitoch a obmedzeniach zákonodarného zboru Slovenska.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...