Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 7. október 2008       18. máj 2003 Politici hľadajú vinníka za platné referendum Juraj Hrabko Reakcie predstaviteľov politických strán na výsledky referenda zhrnul v poznámke Juraj Hrabko. Prvé reakcie najvyšších ústavných činiteľov a lídrov parlamentných politických strán na výsledky referenda o vstupe Slovenska do únie boli, pochopiteľne, rôznorodé. Akýmsi zjednocujúcim momentom ich vyjadrení boli iba dva tématické okruhy - prvým bolo to, že každý z nich výsledok referenda privítal s uspokojením, hoci každý z nich sa o výsledok počas hlasovania obával. Druhou spoločnou témou bolo to, že každý z nich považoval za potrebné aj okomentovať referendovú kampaň. Predseda vlády Mikuláš Dzurinda zatiaľ odmieta uviesť, aké dôsledky z nevydarenej vládnej kampane vyvodí a chce si počkať "na komplexné hodnotenie všetkých faktorov spojených s referendom". Konštatoval pritom, že ju bude vyhodnocovať "veľmi chladokrvne a čestne" a vyhlásil, že "niektorí politici robili kampaň zdanlivo v prospech únie, ale v zásade sa snažili ľudí odradiť". Predseda SMERu Robert Fico referendovú účasť vidí zásadne inak, ako premiér. "Ak by opozícia nevyzvala voličov, aby sa zúčastnili na referende, nebolo by platné," konštatoval Fico a dodal: "Ak si chce vládna koalícia teraz vybavovať medzi sebou účty, nech tak urobí, my sa do toho zapájať nebudeme". Podľa predsedu ANO Pavla Ruska by si koalícia referendové účty vybaviť mala. "Naozaj nemôžeme hodnotiť mobilizáciu občanov ako úspešnú. Bude to témou koaličných rokovaní, počas ktorých budeme analyzovať úspešnosť či chyby jednotlivých krokov," oznámil predseda ANO. Podľa jeho slov však zodpovednosť za vládnu kampaň nenesie vláda, ale premiér: "On je prvý kompetentný, ktorý musí hodnotiť a dokázať ohodnotiť účasť a úspešnosť konania jednotlivých členov vlády", povedal Rusko a dodal, že "na mieste vicepremiéra Csákyho by spokojnosťou neovplýval". Predseda SMK Béla Bugár to však vidí zase inak a slová predsedu ANO považuje za "účelovú dezinterpretáciu faktov". Aj samotný vicepremiér Csáky oznámil, že by považoval vyvodenie zodpovednosti voči nemu za "nemiestne", pretože jeho úlohou bolo urobiť všetko preto, aby referendum bolo platné a referendum platné bolo. Každá politická strana teda hľadá a aj nachádza iné príčiny 52-percentnej účasti voličov na referende. Hlavný problém je v tom, že hľadajú príčiny výlučne stranícke a negatívne, ale nie aj pozitívne a vecné. Napríklad presný odhad vlády, koľko peňazí má na referendovú kampaň minúť. V porovnaní s tým, že pred začatím kampane oznamovali prieskumy verejnej mienky až 70-percentnú podporu pre vstup Slovenska do únie, ale výsledok hlasovania ukázal podporu už len 52-percent voličov, by totiž paradoxne mohla vyššia suma na kampaň zapríčiniť aj neplatnosť referenda. Vláda uhádla presne, koľko peňazí má na kampaň minúť, aby referendum bolo ešte platné. Mohlo totiž skončiť aj úplne inak.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...