|
|
| |
|
Dnes je utorok, 7. október 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
19. máj 2003
|
O platnosti referenda rozhodlo necelých 90 tisíc voličov
|
Juraj Hrabko
|
Štatistický úrad už zverejnil aj podrobné údaje referendového hlasovania podľa počtu krajov, okresov aj obcí. Niektoré ďalšie počty a porovnania si všíma Juraj Hrabko.
Výsledky hlasovania v referende o vstupe Slovenska do Európskej únie nie sú zaujímavé iba z hľadiska politického, ale aj z hľadiska napríklad sociálneho či demografického a tiež z hľadiska istých kuriozít. Už prvé štatistické údaje z referenda môžu poslúžiť na niekoľko rýchlych vyhodnotení. Niektoré z nich sú z oblasti tzv. "kebyzmu" - napríklad, keby voliči, ktorí v hlasovaní povedali vstupu do únie "nie" svoj názor vyjadrili neúčasťou na hlasovaní, ktoré by malo z ich praktického hľadiska rovnakú hodnotu, referendum by už nebolo platné. Zaujímavejšie, ako rovina "kebyzmu" však môže byť porovnanie údajov z referenda s údajmi parlamentných volieb z konca septembra minulého roka. Vidno z nich napríklad úbytok voličov - keď do zoznamov pred ôsmimi mesiacmi bolo zapísaných o 16 259 voličov viac, ako v terajšom referende. Úbytok je pritom viditeľný aj v hlasoch voličov - kým v parlamentných voľbách odovzdali voliči pre sedem súčasných parlamentných strán spolu 2 352 196 platných hlasov, v referende bolo odovzdaných o 175 206 hlasov menej a z tohto počtu bolo ešte zhruba 29 tisíc hlasov neplatných. Toto porovnanie však má iba jednu hodnotu, z ktorej vyplýva, že súčasné parlamentné strany nedokázali k referendovým urnám prilákať ani všetkých vlastných voličov, ktorí ich volili koncom minulého roka.
Z analýzy tiež vyplýva, že o platnosti referenda rozhodlo iba 89 940 voličov, ktorí hlasovali buď "áno", alebo "nie" alebo odovzdali neplatný hlas. V porovnaní s celkovým voličským potenciálom to nebol síce veľký, ale pre platnosť referenda rozhodne dostatočný počet voličov.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|