Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 7. október 2008       23. máj 2003 Iniciatíva HZDS nebola v záujme verejnom, ale straníckom Juraj Hrabko Predseda HZDS Vladimír Mečiar prehral v tomto týždni aj svoj druhý osobný zápas na pôde parlamentu. Jeho ďalšiu iniciatívu, návrh na zmenu ústavy poslanci hlasovaním opäť zamietli. Dôvody skúmal Juraj Hrabko. Prvý Mečiarov pokus sa týkal mandátu poslanca - predseda HZDS navrhoval, aby mandát poslanca slovenského parlamentu v prípade, kedy bol zvolený aj do parlamentu európskeho, tzv. spočíval. Teda, aby mal europoslanec možnosť kedykoľvek sa vrátiť do slovenského parlamentu. Druhý Mečiarov pokus na novelu ústavy skončil síce rovnako odmietnutím, ale išlo o úplne odlišnú oblasť problematiky - Vladimír Mečiar spolu s ďalšími poslancami HZDS totiž navrhol, aby ústava umožnila zriadenie parlamentných vyšetrovacích výborov. Hlavný a oficiálny dôvod na odmietnutie oboch Mečiarových iniciatív bol ten, že nie je vhodné ústavu novelizovať po častiach, ale že je lepšie pripraviť jej komplexnú úpravu a schváliť všetky zmeny naraz. Neoficiálnym dôvodom na odmietnutie doterajších iniciatív na zmenu ústavy je však to, že ani jedna z nich nebola dobre pripravená - a to nielen politicky, ale ani odborne. A týka sa to aj Mečiarovho návrhu na zriaďovanie parlamentných vyšetrovacích výborov. Slovensko s nimi žiadnu skúsenosť doteraz nemá, má však dostatok skúseností s parlamentnými vyšetrovacími komisiami. Ich vznik iniciovali, zakladali a spravovali hlavne poslanci HZDS a to až dovtedy, kým ich Ústavný súd svojím rozhodnutím nezrušil a nekonštatoval, že ich vznik a pôsobenie boli v rozpore s ústavou. Azda najznámejšími vyšetrovacími komisiami boli tzv. dočasná komisia mandátového a imunitného výboru na prešetrenie petičných hárkov Demokratickej únie vo voľbách v roku 1994 a vyšetrovacia komisia, ktorá sa zaoberala tzv. krízou ústavného zriadenia. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu dočasná komisia porušila ústavné práva občanov "na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním údajov" o ich osobách. Existenciu a pôsobenie vyšetrovacích komisií parlamentu označil Ústavný súd zase ako rozpor, teda nesúlad s ústavou. Isté je, že keby zriadenie parlamentných vyšetrovacích komisií bolo zakotvené v ústave, Ústavný súd by stratil možnosť ich činnosť posudzovať a mohol by ju iba vykladať. V návrhu poslancov HZDS možno "nevidieť" napríklad to, že parlament by musel vyšetrovací výbor zriadiť, že jeho predsedom by musel byť jeden z iniciátórov vzniku výboru, ako aj, že nadpolovičná väčšina členov výboru by musela byť z radov ich iniciátorov - aby bol výbor jednoducho schopný odhlasovať to, čo jeho iniciátori odhlasovať chcú. Je však nutné vidieť zámer či "filozofiu" zakladania a pôsobenia vyšetrovacích výborov, ktorý sa úplne míňa s ich zmyslom. Z predloženého návrh totiž vytŕča, že hlavným cieľom týchto komisií by nebolo vyšetrovať veci záujmu verejného, ale straníckeho. A preto tiež vznik vyšetrovacích výborov tak, ako bol navrhnutý, by nebol v súlade so záujmom verejným, ale iba straníckym.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...