|
|
| |
|
Dnes je piatok, 22. august 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
23. máj 2003
|
V podnikateľskom prostredí sa stav boja s korupciou zlepšuje, význam však nadobúdaju klientelistické väzby
|
Jana Pankovčínová
|
Zápas spoločnosti s korupčnými a klientelistickými praktikami sa v podstate nikdy nekončí. Dôležité je pritom nielen vytvárať a dodržiavať jasné pravidlá, ale ich aj verejne kontrolovať a zistené prehrešky trestať. Slovensku korupčné praktiky vyčítala aj Európska komisia. O dnešný stav sa v nasledujúcom príspevku zaujímala Jana Pankovčínová.
Možno ho charakterizovať ako úspech v medziach možností. Medze tvorí viacero zákonov a pravidiel, ktoré vládne štruktúry a parlament už vytvorili, problém je ale s ich dodržiavaním, zavedením aj neformálnych etických pravidiel a s potrestaním priestupkov. Viaceré prieskumy, vrátane najnovšieho, ktorý zrealizovala začiatkom marca mimovládna organizácia Transparency International Slovensko, poukazujú na dva hlavné trendy. Ľudia naďalej pociťujú prítomnosť korupcie najmä na im najbližších miestach, ako je zdravotníctvo, školstvo, či rozhodovanie úradov. Opačný trend zaznamenáva podnikateľské protredie, ktoré prešlo najväčšími reformami, predovšetkým bankovníctvo. Slovo má prezidentka Transparency International Slovensko Emília Sičáková-Beblavá:
AUDIO: „A tretí trend bol trochu iný, bol alarmujúci a hovoril, že represné inštitúcie, ako je povedzme činnosť polície, prokuratúry a súdnictva, teda tie oblasti, kde sa neuskutočnila dostatočná reforma, zaznamenali podľa názorov domácností nárast vnímanej korupcie. Sú to práve tie inštitúcie, ktoré by mali byť schopné postihovať korupciu."
Napriek pozitívnym trendom v podnikateľskom prostredí, vrátane verejných súťaží a vydávania štátnych licencií (zatiaľ však len na ministerstve hospodárstva), niektoré problémy pretrvávajú.
AUDIO: „V oblasti verejného obstarávania prichádza ku korupčnému správaniu, a to vo viacerých fázach - či už vo fáze formulovania podmienok, pri zostavovaní komisie, ktorá rozhoduje o pridelení zákazky, pri vyhodnocovaní ponúk atď."
Podnikatelia priznávajú, že za pridelenie štátnej zákazky je bežná provízia desať percent z hodnoty kontraktu. Prieskum tiež ukázal, že iniciátorom korupčného správania nie sú iba úradníci či politici, ale aj samotní podnikatelia. Na rozdiel od takpovediac dnes už „primitívneho" podplácania v hotovosti sa viac rozvíja systém protekcionizmu a klientelistických väzieb. To znamená uprednostňovanie známych, ktorí sa v budúcnosti za poskytnutie „služieb" odmenia protislužbou. Odhaľovanie takýchto väzieb je zložité a nemôžu to nahradiť ani médiá. Problémom je ľudský faktor a neexistencia etických pravidiel - napríklad, že členstva vo výberovej komisii sa dobrovoľne vzdá človek, ktorý je nielen v príbuzenskom pomere, ale sa v súkromí „iba" stretáva s predstaviteľmi firiem, ktoré sa o zákazku uchádzajú. Nehovoriac o politických väzbách a nejasnom sponzorovaní politických strán. Aj samotní podnikatelia totiž považujú za najdôležitejší subjekt, ktorý znižuje korupciu, médiá, a nie prokuratúru a súdy.
AUDIO: „Tieto inštitúcie si neplnia dostatočne svoju úlohu a nedokážu efektívne stíhať takéto správanie, ale toto správanie nie je tak jednoducho postihovať aj z toho dôvodu, že tuná nejde len o pohyby peňazí medzi jednotlivými subjektami, ale o klientelistické väzby, to znamená o protislužby. A toto sa postihuje oveľa ťažšie ako presun peňazí, kufríkov alebo obáliek."
Ako však na zdôrazňuje Emília Sičáková-Beblavá, boj s korupciou a klientelizmom je z pohľadu občana významný práve pre zvyšovanie kvality života:
AUDIO: „Ak je potrebné bojovať proti korupcii, tak nie kvôli Európskej komisii, alebo únii, ani kvôli OECD či Svetovej banke, ale kvôli nám. Tým, ktorí tu žijeme. Aby sme nemuseli uplácať, aby kvalita života na Slovensku bola vyššia a domnievam sa, že rozsah korupcie na Slovensku je taký veľký, že ak by sa znížila korupcia, určite by sa zvýšila životná úroveň všetkých v tejto krajine."
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|