Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       25. máj 2003 Prezident Schuster pre RFE: Budeme šťuky v európskom rybníku Daniel Bútora, Mária Hlucháňová Prezident Schuster pre RFE: Budeme šťuky v európskom rybníku Tento týždeň navštívil bratislavskú redakciu Slobodnej Európy prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster. Okrem uvítania v kancelárii sme nahrali obsiahly rozhovor, ktorého prepis Vám teraz ponúkame. Rozhovor sme venovali ako niektorým domácim problémom krajiny, tak aj budúcnosti Slovenska v Európskej únii a v NATO, a tiež otázkam európsko-amerických vzťahov. RFE: Pán prezident, v roku 1993 – začneme trocha pohľadom do histórie - sa Slovensko ocitlo na mape Európy ako tak trochu neželané dieťa, a v nasledujúcich rokoch sa často správalo ako dieťa ťažko zvládnuteľné... Postupne však krajina dozrela, od toho dna, na ktoré si siahla v rokoch 1995-96-97, sa dokázala odraziť. A v máji 2004 by sa Slovensko malo stať členom Atlantickej aliancie a členom Európskej únie, pod Vaším vedením ako prezidentom. Cítite zadosťučinenie? Spokojnosť? Rudolf Schuster: Je to dobrý pocit, keď dnes môžeme konštatovať, že dvere do NATO sa nám otvorili. Vy si dobre pamätáte, že v predvolebnej kampani v roku 1999, keď som bol v druhom kole s pánom Mečiarom a keď sa v súvislosti s kosovskou krízou bombardovala Juhoslávia, keď práve môj protivník získaval body u ľudí tým, že bol proti NATO. Ale ja som vtedy vyslovil jednu historickú vetu, ktorá platí dodnes, že naše dvere do EÚ vedú cez dvere NATO. A vedel som, že strácam hlasy, lebo keď je vojna, ľudia sú úzkostliví a nikdy neprejavujú vôľu tak, ako keď je mier. Ale život potvrdil, že tento postoj bol správny, lebo tak sa to aj naplňuje. Dnes môžeme povedať, že po ratifikácii v Senáte USA máme členstvo skoro vo vrecku, a pre nás to môže byť dobrý pocit, že sme urobili prvý krok, aby sme sa stali členmi EÚ, najmä po víťaznom a úspešnom referende. Čiže ja mám z toho dobrý pocit, ak som pri predvolebnej kampani sľúbil, že chcel by som v oblasti medzinárodnej politiky dosiahnuť počas môjho funkčného obdobia to, aby sme sa stali členmi EÚ i NATO, tak teraz sú všetky predpoklady, že to do prvého mája 2004 bude. Z tohto pohľadu mám dvojaký dobrý pocit. Vieme, že pred 98-mym sme dostali dve „žlté karty“, ak to poviem tou futbalovou terminológiou, za deficit demokracie a za deficit vo vzťahu k menšinám. To chvalabohu máme za sebou, ale v tejto súvislosti by naozaj bolo nefér si myslieť, že sme si sami pomohli. Nebyť tej podpory zvonka, už len z visegrádskej štvorky, ktorá nás potiahla v tomto období, keď sme mali doma problémy, a pokiaľ ide o NATO to isté. Spojené štáty nás posúvali a stále chceli, aby sme išli tou cestou, aby sme tie nedostatky odstránili. Samozrejme, ani dnes nie sme bez problémov. Ale už to nie je to, že sme boli na tej čiernej listine. Dokonca vieme dobre, že sme za 3 roky dosiahli to, či iní za viac. Čiže je tu vôľa ľudí, ktorí chcú ísť aj do NATO aj do EÚ. To, že počas nejakej krízy vojenskej ľudia klesnú chvíľu na duchu, to je normálne. Ale štátnik a politik nesmie vidieť len ciele na kopci, ktorý každý vidí. On musí vidieť, čo nájde tá krajina, keď prejde „za kopec“. To bol aj prípad nášho postoja, pokiaľ ide o krízu v Iraku.“ RFE: : Pán prezident, povedali ste „klesnúť na duchu“, a máte na mysli verejnosť. Spomínali ste Kosovo, mali sme tu Irak. Skutočne, verejná mienka akoby neodrážala to, čo robí vláda a čo robí tá koalícia, že je istým smerom nasmerovaná, že má jasnú líniu. Ukazuje sa, že verejnosť ako keby to odmietala. Čo si myslíte, kde je ten problém? Rudolf Schuster: „Ja som presvedčený, že ak ide o vojnu, ľudia v dôsledku nedostatku informácií – darmo to vysvetľujeme, že táto vojna je proti diktátorovi, že je to v prospech tých ľudí odstrániť to, že odtiaľ hrozí terorizmus atď. Samozrejme, ak sa to vykoná vojenským spôsobom, keď nie je iná šanca, tak týchto ľudí treba pochopiť. Ale politik, štátnik musí v taký čas byť proti ľuďom, aj keď sa to na prvý pohľad zdá, že to nie je správne. Ale my máme zodpovednosť. Horšie by bolo, ak by sme taký krok urobili, a nakoniec by sa ukázalo, že ľudia majú pravdu. Ale ako vieme, dvakrát sme zaujali dobrý postoj. Aj teraz sa ukazuje, že náš postoj bol správny. A preto napríklad aj tá ratifikácia v Spojených štátoch amerických, v Senáte, moja návšteva tam, musím povedať, že ja som takú návštevu nikde vo svete nezažil. Teraz mi poslali uznesenie Snemovne reprezentantov z Michiganu, tam je celý môj príhovor, ktorý som tam mal. Tam vidieť, že tá demokracia je udomácnená. Ja by som chcel vidieť uznesenia z nášho parlamentu (a pritom to je veľká krajina), že takú pozornosť tomu venovali, že si to vážili, jak na každom kroku ďakovali. A vieme dobre, že my sme neboli medzi bojovými jednotkami, my sme boli len zabezpečovacie pre prípad, že by sa použili zbrane hromadného ničenia. Ale vážili si to, že sme tam ako partneri, a všade nás aj tak vítali. To sú momenty, kedy človek pocíti, že ten krok, ktorý sme urobili, a veľmi jednotne (aj keď vieme, že troška v KDH boli problémy), že sa nakoniec presadila aj tá jednotka. Potom je to lepší pocit, keď vieme, že sme urobili dobrý krok. Tá mienka verejná sa zase vráti. Tak ako to NATO vtedy kleslo, v čase kosovskej krízy, a zas išlo hore. Teraz pokleslo, a zas pôjde hore. Lebo, úprimne povedané, ja očakávam od NATO aj niečo viac, nielen tú bezpečnosť. S pánom ministrom Rumslfeldom som hovoril, keď sme sa vracali zo summitu v Prahe. On mi sám naznačil, že on pozná krajiny, ktoré by mohli vyrábať veci, ktoré by boli užitočné pre NATO. A medzi iným spomenul aj našu krajinu. Čiže len sme potrebovali najprv byť členom, aby sme mali dôveru a prístup k tým veciam, a potom ľudia začnú oceňovať, čo to je NATO, keď aj pracovné príležitosti pod tým vplyvom u nás vzniknú.“ “Od Bruselu si nenechajme diktovať“ RFE: : Vráťme sa ešte k Európskej únii. Minulý týždeň, po vyhlásení výsledkov referenda o vstupe do Únie, ste v súvislosti s referendovou kampaňou a najmä v súvislosti s očakávaným členstvom hovorili o potrebe porozumieť tomu, čo konkrétne pre normálneho človeka vstup do Európskej únie bude znamenať: AUDIO: „...lebo každý občan chce vedieť o sebe - keď som učiteľ, chcem vedieť, čo mne ako učiteľovi to prinesie. Keď som železničiar, chcem vedieť ako železničiar. Keď som vojak, čo to prinesie vojakovi..." RFE: : Skúste to Vy ako hlava štátu povedať: čo bude členstvo v únii znamenať pre učiteľa, železničiara, vojaka... Rudolf Schuster: „Ja som presvedčený, že pokiaľ ide o vojaka, je to zase spojené aj s NATO, pretože budeme aj tam, ale buduje sa do budúcnosti aj bezpečnosť Európy. Učiteľovi: ja som presvedčený, že tá voľnosť, ktorá sa otvorí, tie princípy... nejde o to, aby učiteľ začal učiť len o EÚ, ale ide o to, aby tie deti pripravovali už v tom európskom duchu, v tom spoločenstve. Aby to nebolo úzko národné. Ale pritom to národné si nedáme, každý štát si tam chce to národné zachovať, určité tradície, folklór, náboženstvo a proste to, čo je pre nás samozrejmé, ale že ten učiteľ by mal mať aj vyšší plat, že sa to začne spriemerovať. Ja nehovorím, že to hneď nastane, ale je tam tá perspektíva. To práve je treba zdôrazniť, aby si ľudia nemysleli, že naším vstupom do Európskej únie v máji 2004 sa všetko zmení. My iba nastupujeme definitívnu cestu. Tak, ako naším vstupom do NATO ideme do toho bezpečnostného zabezpečenia. Zas sme medzi najvyspelejšími krajinami. Veď to sú v podstate tie isté krajiny. Ale tá perspektíva je dôležitá. Čiže aj ten železničiar nebude stále s tým podpriemerným platom, ale postupne, ako sa vytvoria podmienky, bude mať aj on mať vyššiu životnú úroveň. A o to nám ide, že celková perspektíva je o životnej úrovni vyššej ako je dnes. Tak sa to stalo aj v tých krajinách, ktoré dodatočne pristupovali, napríklad Portugalsko, Írsko, Grécko. Všade sa zvýšila životná úroveň. Ešte nikto vstupom do EÚ nestratil, len získal. Tak prečo by sme mali my nezískať? Je druhá otázka, že nás ide desať, a že tých peňazí tam bude na rozdelenie menej, to si treba uvedomiť, a každý sa bude snažiť čo najviac tie fondy využívať. A tam vidím rezervy, že tam nerobíme dostatočné kroky, že keď idem dole do miest a obcí, do krajov, tak stále sa o tom hovorí, ale nikto nevie veľmi konkrétne, čo môže žiadať, akým spôsobom. Čiže konzultatívne skupiny hore pri ministerstvách, ale odborníkov, nie politikov, a krajoch, aby mohli vopred vedieť, že na to má šancu, a že ho aj dokončí. Lebo my musíme peniaze, ktoré od nás vyžaduje EÚ, zaplatiť.“ RFE: : Myslíte si, že v tomto smere vládna koalícia, aj tá predchádzajúca vláda, zameškala isté obdobie? Dnes sa ukazuje, že problémy, ktoré sú aj s čerpaním ešte predvstupových fondov, sú vlastne následkom istého hluchého obdobia... Rudolf Schuster: „Súhlasím s vami, je to tak, a preto ja na to upozorňujem v dobrom. Teraz už niet kam uhnúť. Ten čas je tu. Budúci rok je to 500 miliónov eur. Keď to premeníme na drobné, na slovenské koruny, tak je to 23 miliárd korún. Ale my budeme musieť viac ako 10 miliárd zaplatiť. Tých 10 zaplatíme. Ale či tých 13 milárd naviac my získame, to je práve o pripravenosti projektov, pripravenosti ľudí, a potom aj rozdielnosť tých regiónov. Veď to Slovensko sa nedobre vyvíja, že máme Bratislavu a zvyšok Slovenska. Ja vidím, že sa začína pestovať taká nevraživosť, že prečo všetko je tam a my nič. A je to o tom, že my tých dodávateľov a investorov ťažko naženieme do regiónu, kde nie sú diaľnice, kde nie je dostatočné spojenie. Preto by som dal prednosť dobudovaniu tej diaľnice. Ale dal by som prednosť aj spojeniu toho južného ťahu, kde je najvyššia nezamestnanosť. Je tam sústredná takmer celá Maďarská koalícia. Ja to neberiem...“ RFE: : ... ale za toto vás v týchto hodinách kritizujú, za túto podporu... Rudolf Schuster: „... nech ma kritizujú, život potvrdí, či je to správne či nie. Nech dokončia diaľnicu za 2-3 roky. Nech dajú toľko finančných prostriedkov a potom poďme robiť južný ťah. Ale nie sme pripravení. Tie tunely sú tam veľmi zložité, pri Strečne a podobne. Geologické problémy. Som sa pýtal tých odborníkov. Čiže ja nedávam prednosť na úkor diaľnice robiť južný ťah. Ale pýtal som sa predstaviteľov EÚ, pána Verheugena aj pána Coxa. Hovoria, že závisí od nás. Či vláda to podporí, či nie. Keď nie, nie. To pnutie sa bude prejavovať. Všetci títo primátori, starostovia, ktorí sú na tejto trase – teda občania, je to okolo dvoch miliónov ľudí, ktorí sú znevýhodnení tým, že tam nejde poriadna cesta, a pritom je to veľmi lacná, rýchla... Ja si myslím, že si treba zvážiť. Hovoríme o zadĺžení. Ja by som sa nezadlžoval na rozdelenie peňazí, ale zadĺžil by som sa dávno na vybudovanie tejto diaľnice, rekonštrukciu železníc by som mal – lebo keby už vlak premával medzi Košicami a Bratislavou povedzme za 3 hodiny, už by si mnoho ľudí zvážilo, či má ísť autom, či vlakom a tu si zobrať taxík a pod. Ale to sme mali robiť hneď, a nerobili sme. Takže teraz je otázka, či robiť jedno aj druhé. Ja si myslím, že ak sa to neurobí, že zas urobíme chybu. Lebo určite táto časť južného Slovenska tomu nedá pokoj. To nie je len o mne, ale to je o týchto ľuďoch predovšetkým.“ RFE: : Spomínali ste eurofondy. Európska únia, to nie je iba vyššia životná úroveň ako v Rakúsku, to je aj celý rad byrokratov a celý rad byrokratických predpisov... čo hovoríte na obavy, že po tom, čo sa konečne na Slovensku rozbehli niektoré reformy, a sú tu návrhy na seriózne zníženie daní, môže Brusel toto reformné úsilie podlomiť? Rudolf Schuster: "Je nebezpečné, každá reforma, ak nie je dostatočne premyslená, nie je dostatočná analýza - toho sa ja bojím. Pozrite sa: robíme reformy. Keď som sa pýtal pána ministra Kaníka, na základe čoho prišiel k tým číslam, či má urobený rozbor, ako sa to dokýka jednotlivých sociálnych skupín - nemali. Oni si len vypočítali, čo to prinesie do štátneho rozpočtu, a teraz robia perspektívu na dôchodkovú reformu. Súhlasím. Ale my stále musíme počítať s jednou vrstvou ľudí, ktorí už do toho výrobného procesu nemôžu zasiahnuť, a ak urobíme reformy bezcitné, že nebudeme brať ohľad na to, či ten prežije alebo neprežije, a na akej úrovni, tak to je reforma proti ľuďom, a také reformy ja nepodporujem. To musí mať svoju úroveň takú, že títo ľudia musia dôstojným spôsobom prežiť." RFE: : To, čo hovoríte, je domáca diskusia, medzi Vami, vládou, poslancami, opozíciou... Môže túto diskusiu - aj negatívne - ovplyvniť Brusel, alebo takýto vplyv nepripúšťate? Rudolf Schuster: Ja si myslím, že my by sme si nemali dať od Bruselu už teraz diktovať v určitých veciach. Sú kritériá, ktoré musíme splniť, máme splnené podmienky, keď sa vyjednávali tie pozície, jednotlivé kapitoly, ale teraz už to nie je o tom, aj referendum máme za sebou, a sme ukázali, že to myslíme vážne... Teraz budeme musieť kooperovať ako skupiny štátov. Oni sa tak troška tej V-4 boja, medzi rečami, keď sa s nimi stretávate, tak to naznačujú, dúfam, že nebudete tam chcieť vytvoriť nejakú skupinu štátov, hoci vieme dobre, že tá luxemburská skupina tam je, existuje a spolupracuje. A to je aj o tom, že sú tri krajiny menšie až stredné, keď berieme 10-miliónové Česko či Maďarsko, ale je tu veľké Poľsko. A tých by tak troška možno chceli v duchu odčleniť, lebo už potom tá pozícia sa stráca. Preto ja som bol vždy veľký podporovateľ úzkych vzťahov s Poľskou republikou, nakoniec, s prezidentom Kwasniewskim od začiatku boli nadštandardné vzťahy, a my aj konzultujeme jednotlivé kroky, aj pokiaľ ide o vzťahy k Spojeným štátom atď., a to troška vadí. Ale... " RFE: : ... komu to vadí? Rudolf Schuster: "Už tým budúcim šéfom našim v Európskej únii..." RFE: : ... partnerom, nie šéfom... Rudolf Schuster: "Tak zatiaľ sú oni aj šéfmi, len my to tam chceme ovplyvniť, aby sme tam boli patrične zastúpení. A okrem toho som presvedčený, že tie nové krajiny, ktorých sa tak troška obávajú, alebo mnohí si myslia, však oni budú len počúvať len a my im budeme hovoriť, čo majú robiť, tak sa veľmi mýlia. My máme čerstvú krv, my sme hladní za prácou, za motiváciou, čiže my tam prinesieme novú krv, ja som presvedčený, my budeme šťuky v tom európskom rybníku, a budú mať s nami aj trošku problémy. Nedostaneme toľko, ale budeme bojovať, aby sme získali lepšiu pozíciou, aby sme viac tam mohli ovplyvniť dianie. A keď spočítate tie hlasy, to nie je málo. Čiže ad-hoc určite budeme spolupracovať s tými ďalšími krajinami, ktoré vstupujú, aj luxemburská skupina prejavila záujem o spoluprácu V-4, a ešte tam nie sme. Čiže už je vidno, že tie menšie krajiny sa budú grupovať v rôznych hlasovaniach v prospech veci. To nie je proti nim, ale na presadenie našich záujmov, ktoré tam chceme udržať. Spomínal som tam tú tradíciu kultúrnu, národnú, náboženstvo atď. Čo už oni to prekonali, a mnohí to ľutujú, že sa nevedia vrátiť, aj o tom to je." RFE: : Súhlasíte s tou americkou filozofiou "nová - stará Európa"? Alebo aký máte na to názor? Pred pár dňami pán Kissinger dal veľký otáznik nad celou Európskou úniou, a varoval, že Európa, či stará či nová, či kandidáti niečo neurobia, že toto zoskupenie môže dôjsť k istému rozpadu či rozkladu. Rudolf Schuster: "Ja som už to povedal s tou novou krvou. Je to 10 krajín, vieme, ako sme sa jednotne postavili pokiaľ išlo o irackú krízu, dostali sme nejaké žlté karty, aj od pána prezidenta Chiraca... Ja som reagoval aj veľmi otvorene, teraz som dostal od neho gratulačný list k výsledku referenda. Ja si myslím, že tu je tendencia na to vedenie Európskej únie. Tí veľkí by chceli mať prezidenta, my máme iný názor, že čo krajina, to komisár, a samozrejme nie taká silná akási federácia, my máme svoje vlastné skúsenosti, dobré i zlé, takže my budeme presadzovať taký voľnejší zväzok a samozrejme rotujúce predsedníctvo. A v tom bude zase sila toho zjednotenia väčšiny krajín. Ja osobne sa nebojím, naopak, tie nové krajiny posilnia EÚ, ale aj zväzok v NATO." RFE: : Ako ste povedali, pán prezident, Slovensko, Poľsko a ďalšie krajiny podporili Spojené štáty v tejto otázke. Naopak, niektoré dôležité európske krajiny - Francúzsko a Nemecko - sa dostali do ostrého sporu so Spojenými štátmi. Ku koncu irackej vojny ste o týchto európsko-amerických sporoch povedali: AUDIO: "To čo bolo pred začatím vojny, bude celkom iné po skončení a začatí rekonštrukcie Iraku. Osobne sa neobávam o vzťahy v rámci Európy a nebojím sa ani o vzťahy medzi USA a Európou. Už teraz vidíte, že sú náznaky, keď sa teraz chýli ku koncu vojny, že to správanie tých, ktorí boli tak proti, začínajú mierniť vo vyjadrovaniach. Ja samozrejme využijem každú príležitosť na to, ak viem prispieť k zjednoteniu, určite to urobím." RFE: : A ak dovolíte, pustíme si ešte jednu ukážku. V tejto otázke sa v zhode s Vami vyjadril aj minister zahraničných vecí Eduard Kukan bol tiež jedným z predstaviteľov, ktorí videli pre Slovensko možnosť pomôcť upokojiť rozbúrené vody Atlantiku: AUDIO: "Myslím si, že práve tu je dosť veľký priestor pre aktívne pôsobenie aj nás pristupujúcich krajín, ktoré by mohli zohrať úlohu vyrovnávača medzi európskymi spojencami NATO a USA." RFE: : Takže - hovorili sme už o tejto problematike. Pokračujme v nej, lebo je pre Slovensko veľmi vážna a dôležitá. Ak hovoríme o členských štátoch Únie, máme jasných lídrov - Nemecko a Francúzsko. Ak vy hovoríte o dôležitosti nových členov - je tu taký líder? Zrejme ho treba nájsť.. . Alebo si myslíte, že nie? Rudolf Schuster: "Ťažko hovoriť o lídroch, ale sú tu - v našej skupine je najväčšia krajina Poľsko, a ja som presvedčený, že ten prezident Kwasniewski túto úlohu nepriamo zohráva. Je ešte otázka, že podpora jednotná - ja čo poznám krajiny SVE, čo máme stretnutia prezidentov - aj teraz máme byť v Salzburgu štvrtok, piatok - že on je takým prirodzeným lídrom. Jednak je to najväčšia krajiny zo vstupujúcich, a preto aj také nepriamo lídrovstvo tak trocha patrí..." RFE: : Čiže Vy to teraz idete strategicky v tom Salzburgu ponúknuť tým starým členom, že sa či sa chytia na to Poľsko? Rudolf Schuster: "Ja si myslím, že pán prezident Kwasniewski už tak troch to zohráva. Nie náhodou si Spojené štáty vytypovali prezidenta Kwasniewskeho ako človeka, s ktorým... nie je žiadne tajomnostvo, že my dvaja napríklad všetky vzťahy spolu konzultujeme. Sú to aj súkromné, osobné vzťahy, aj teraz sme si volali, pokiaľ išlo o referendum, prvý gratuloval a mal som priamy vstup do poľského rozhasu. Ja si myslím, že prirodzeným spôsobom prezident Kwasniewski, medzi tými krajinami, ktoré teraz vstupujú, má dobrú pozíciu. Ja ho budem podporovať, lebo je to dôležité, že my sme rovnakí, aj pokiaľ ide o ten transatlantický priestor, že my chceme budovať aj bezpečnosť v Európe, ale nie na úkor bezpečnosti v rámci NATO. Čiže nejaký konkurenčný podnik vytvárať - ľudovo povedané - nemienime podporiť. Ale bezpečnosť Európy, vlastné sily budovať, to je v poriadku. Ale pod dáždnikom NATO. A tú rozhodujúcu úlohu stále zohrávajú Spojené štáty. Veď keby sme my to mali sami zabezpečiť, neviem neviem. Ale prosím - je to o budúcnosti... Ale budúcnosť musí byť v dohode so Spojenými štátmi americkými. Veď si zoberme Nemecko - kto ho vybudoval, kto najviac pomohol po druhej svetovej vojne?" RFE: : Ešte sa vrátim k tomu líderstvu Poľska. Nechcem, aby sme o tom veľmi hovoriť, zrejme je to stratégia a taktika. Ale ako chcete dosiahnuť, aby toto akceptovalo napríklad Nemecko a Francúzsko? Rudolf Schuster: "Viete, oni to nemusia akceptovať. Ale keď raz sa spoja tieto krajiny a budú podporovať Poľsko, že bude tak troška aj naším hovorcom, spočítame si hlasy a potom uvidíme, kto má viac. A o tom to je. Demokracia je aj počet hlasov, aj v tom Európskom parlamente. Vieme dobre, že už len tá V-4 sama o sebe je silná, aj prostredníctvom Poľska. A keď ešte zoberieme tých ďalších 6, ktorí myslím si majú tendenciu sa pridať, lebo tak sa to robí tá politika. Vieme dobre, že prezident Kwasniewski bol prvý, ktorý spájal V-4 s Vilniuskou desiatkou, a tiež neboli z toho všetci nadšení. Stretávame sa teraz 17-ti prezidenti v Salzburgu, a ja na tú tému tiež chcem pár slov povedať. Aj keď možno tie ohlasy smerom von k tým väčším nebudú také priaznivé. Ale ja osobne som presvedčený, že sa to pochopí, lebo niet inej šance ako sa vzájomne chápať. Najmä keď dáme toľko a toľko hlasov na stôl. O tom to je.” Slovenská korupcia v tieni irackej krízy RFE:: Spomínali ste Vaše stretnutie s prezidentom Bushom. S americkým prezidentom ste sa stretli v poslednom čase dva razy. V novembri 2002, po pražskom summite NATO, na ktorom Slovensko dostalo pozvánku do aliancie, ste zdôraznili dôležitosť odobrenia tejto pozvánky v Senáte Spojených štátov amerických, a upozornili ste, že Spojené štáty pozorne sledujú mieru korupcie: AUDIO: "Kritiku, ktorú sme dostali pri mojej návšteve u prezidenta Busha, to je stále korupcia. A to je problém s ktorým by sme mali byť tak ďaleko kým bude ratifikácia, že by sme mohli preukázať konkrétne výsledky. Čiže nielen opatrenia prijať, ale už mať aj konkrétne výsledky." RFE: : Pán prezident, ratifikácia prebehla v americkom Senáte 8. mája, Slovensko a ďalší kandidáti dostalo stopercentnú podporu od prítomných senátorov... Pokročila krajina v boji s korupciou? Rudolf Schuster: “Priznám, že troška sa korupcia dostala do tieňa irackej krízy, a to by sme nemali do budúcna zneužívať. Lebo oni to registrujú. Poviem vám pravdu, že som sedel v Senáte, z jednej strany vedľa pána Bidena, senátora, ktorý bol šéfom zahraničného výboru za prezidenta Clintona, a z druhej strany s pánom Lugarom. A veru si ma podali z jednej i druhej strany, a tam aj otázka korupcie sa pripomínala.” RFE: : Chcete povedať, že Slovensku pomohol pevný postoj v otázke Iraku a boli “prehliadnuté” niektoré domáce slabiny, napríklad korupcia? Rudolf Schuster: “Je to presne o tom. Buďme úprimní, lebo my sme to ešte nevyriešili, a keby sme to tvrdili, tak nehovorili by sme pravdu. Rezonuje to tu, ale teraz príde čas, že hoci sme boli ratifikovaní, to neznamená, že nás nebudú kritizovať, ak sa nedostavia konkrétne výsledky. Takže bola to zhoda okolností, že vtedy viac zarezonovalo... lebo však bol to svetový problém. Ale vedia aj o tejto veci, že sme urobili určité kroky, ale bez výsledkov zatiaľ. A ja stále narážam na konkrétne výsledky. Ak nebudú, budeme mať problémy aj v EÚ. Túto vec nám jednotne vytýkajú, aj EÚ aj USA.” RFE: : Jedna vec je zahraničie, ale treba zdôrazniť, že to je kvôli občanom Slovenskej republiky. Veď nemôže sa ľahko žiť skutočne tým ľuďom, aby to brali ako bežnú záležitosť... Rudolf Schuster: “O to práve ide. To ma mrzí, že sa mnohé veci tak servírujú, že to chce NATO od nás, to chce EÚ. To musíme chcieť my, lebo to je o našich ľuďoch. Na úkor ľudí žijú iní lepšie, a zostáva menej na rozdelenie. O tom to je. Čiže ľudia to pozorne sledujú a tiež by chceli vidieť výsledky, vo všetkých oblastiach. Polícia, súdy, prokuratúra, ale aj rôzne súťaže. Veď vieme dobre, kde tie peniaze unikajú, zadarmo, to sú peniaze naše spoločné, všetkých, ktorí platia dane. A preto prišiel čas dať už konkrétne výsledky na stôl, a ak nie sú, prijať prísnejšie opatrenia. Tak, ako ste povedali, keď to neurobíme, pri najbližších voľbách bude zle. Pretože ľudia tieto veci, ktoré sa sľubovali, sledujú pozorne. Na jednej strane sa dohadujeme, či dať 5% alebo 7% zvýšenie dôchodkov, a na druhej strane povieme, že nemáme. Máme, len rozdeľujeme zle. Dávame tam, kde by sme nemuseli dávať, alebo nespravodlivo dávame, nedostatočne kontrolujeme, a to nie je o tom, že by sme nevedeli zvýšiť, že by nebolo toľko peňazí. Ale znova, vlastné rozdelenie peňazí je málo pod kontrolou. Už tie dane, nech sa páči, tie sa evidujú. Ale to, čo vydávame, nie je pod takou kontrolou, a tam je to možné aj s korupčnými aférami všetko spojené. Veď koľko tých súťaží sa robí, a každá sa spochybňuje. Prečo to už raz by nemohlo byť naozaj tak, že sú nadstranícke veci...” RFE: : To sa Vás pýtame – prečo to tak nemôže byť? Či je skutočne nereálne, aby prepáčte v takejto malej krajine sa nenašlo 50, 100 – poviem to tak veľmi jednoducho – čistých politikov, ktorí pôjdu do toho skutočne z hľadiska verejného záujmu? Rudolf Schuster: “Dobre. Tých 10 musí mať podporu tých ostatných, o tom to je. A ak sa neprijme zákon – však koľko sme hovorili o preukazovaní majetku, koľko sa hovorí... a tam je niekde ten začiatok. Ak sa nikto nemusí obávať, ako k tomu majetku prišiel... ale je tu ďalší problém, že v zahraničí môžu mať peniaze, a majú, a nikto to neskúma. Samozrejme, bankári ani nepovedia, pre nich je dôležité, že sú tam peniaze – to je problém. A tí domáci, tí ľudia, ktorí si niečo ušetria a odložia si peniaze doma, tak to sú malé ryby. To nie je to, čo by pohlo. Ale ide o tú prevenciu. Zatiaľ sme v tých opatreniach nič konkrétne nedosiahli. To sú len stále kroky, ktoré niekam smerujú, ale bez výsledku. A to keď si nepriznáme... je treba začať konkrétnymi zákonmi. Tam potom vidím a tie zákony dôsledne uplatňovať. Ale nie tak že “ty si náš, teba vynecháme, ty si protivník, teba si podáme”, ale keď kontroly, tak plošné, bez ohľadu na to, či je z koalície či opozície, a potom budú ľudia vidieť, hop, tak už sa nerobia výnimky, už ideme. Ale keď sa ide po tých, ktorí boli v politike a už nie sú, a tých druhých si šetríme, tak je to prinajmenej podozrivé. RFE: : Pán prezident, ešte to trocha posuniem. Dám bokom zákony, dám bokom opatrenia. Ja sa pýtam skôr na hodnotu tých ľudí, ktorí idú do vysokých politických funkcií. Ľudia im uveria alebo veria im. A stane sa niečo také, čo by ste nespájali niečo také s človekom v takej vysokej funkcii. Je to o hodnotách alebo o tej spoločnosti? Rudolf Schuster: “Viete, na Západe je to bežne tak, že ak sa niečo také zistí, tak ten politik odstúpi, automaticky. Nečaká, až ho odvolajú. Lenže tu sa ani neodvolá ani neodstúpi, naopak, stranícke tričko ho zachráni časti. Prinajlepšom ho posunú na inú funkciu a ideme ďalej. Keby tieto veci sa od začiatku prísne dotiahli, so závermi... ale vieme dobre, že v každej strane takéto prípady boli. A vždy to skončilo tak, že sa to zahladilo niekam do stratena. Ale to každý vie, a preto to aj každá strana robí, ak taký príklad majú, tak hľadajú riešenie v rámci strany, v rámci ich podnikov a neviem, čo všetko ovládajú. A to je zlé, čiže každý sa dokáže schovať, alebo ho aj úmyslne schovajú, aj keď prejde na lepšie miesto, kde ešte väčší príjem má, to nie je potrestanie, to je ešte na pomoc. Ale to ľudia vidia a nepohne sa to. No čo majú robiť pri tých voľbách? Stále menej ľudí sa bude zúčastňovať volieb práve kvôli tomu, že povedia: však aj tak sú stále tí istí tam. Pýtam sa: keby sme mali už povedzme tú druhú parlamentnú komoru, ako je to v Českej republike, tak aspoň v jednom Senáte by boli osobnosti volené priamo. Teraz koľko občanov mi hovorí, veď sme ich tam nechceli mať, my sme ho tam nevolili, a zas je tam. Lebo on môže byť na 150-tom mieste, keď sa obsadzuje vláda a uvoľňuje sa miesto, oni ho dajú. Občania ho nezvolili, ale je tam.” RFE: : Ale je väčšinový systém zárukou toho, že sa korupcia nerozšíri? V Českej republike je príklad senátora Železného, doterajšieho šéfa TV Nova, ktorý bol zvolený takpovedia iba vlastnou televíziou a silou vlastnej televíznej kampane – a je trestne stíhaný... Rudolf Schuster: “Viete, to je tak, že tá verejná mienka cez médiá sa dá veľmi ovplyvniť. A táto televízia je taká silná, že toto dokázala. Ale on je jeden. Koľko je iných, ktorí sa dostali čestným spôsobom, ktorí nemajú vlastnú televíziu, a sú tam ľudia, ktorí nie sú politicky angažovaní... ale teraz je to všetko o politike. Všetko ide cez politické strany, a to ja nevidím ako spravodlivé.” RFE: : Mysleli by ste si, že druhá komora s väčšinovým systémom volebným by bola nejakým vyvážením a možno že aj protikorupčnou poistkou? Rudolf Schuster: “Áno. Lebo verte mi, ktorý poslanec je povinný počas štyroch rokov niekomu sa spovedať? Nikomu. Ale ak by bol z jedného volebného obvodu, že má určitý počet voličov, ktorí ho volia, tak by som chcel vidieť, keby chcel byť ešte raz zvolený, či by tam chodil, či by ich problémy prenášal do parlamentu, či by presadzoval len stranícke záujmy, alebo by presadzoval aj záujmy toho regiónu, za ktorý bol zvolený. O tom to je. Verte mi, že tento systém je síce zaužívaný, ale nie je povinnosť sa ukázať štyri roky po voľbách – nikomu. ”O Rómoch pri každom stretnutí“ RFE: : Slovenská vláda je koalíciou politických strán, v ktorej už druhé volebné obdobie sedia aj zástupcovia maďarskej menšiny. Slovensko však má ešte jednu ďalšiu výraznú menšinu, ktorej postavenie sa so situáciou "normálnych" Slovákov či Maďarov nedá porovnať... Hovorím samozrejme o slovenských Rómoch, o slovenských Cigánoch. V posledných dňoch sa vo svetových médiách objavili rozsiahle reportáže o neutešenej situácii Rómov najmä na východe, a veľa sa hovorí o nútenej sterilizácii, tým sa už dokonca začal zaoberať aj slovenský parlament. Pán prezident, Vy ste pred časom mali dohodu s českým prezidentom Václavom Havlom o podpore rómskych projektov. Asi pred rokom ste to aj na stretnutí s rómskymi aktivistami zdôrazňovali: AUDIO: "Prezidentská kancelária prevzala patronát a spolu s vládou sme sa snažili my, z našej iniciatívy, opačným spôsobom, ako v minulosti, teda dole, od rómskej komunity, pripravovať pilotné programy na riešenie niektorých problémov." RFE: : Otázka, a to jednoduchá otázka: ak by ste mali povedať, či sa situácia slovenských Rómov zlepšuje alebo zhoršuje, plus alebo mínus, aká je Vaša odpoveď? Rudolf Schuster: “Ja zopakujem to isté: ak sa chceme niekam pohnúť, musíme začať u detí. Pilotné projekty, o ktorých som hovoril, boli pripravené zdola. Bohužiaľ, len čo sa narodili, už to ostatní spochybnili. Ja som presvedčený, že ak by boli tak jednotní ako sú v Maďarsku, kde oni nechcú byť Rómami, oni chcú byť Cigáni. Ja som sa s nimi stretol, keď som bol v Budapešti, a tam keď sa zavelí, tak sú jednotní. Tu, len čo jeden z nich sa dostane do pozície, už závidia tí druhí. Keby oni boli zjednotení a mali by jednotné vedenie, oni by boli aj v parlamente, mohli by presadzovať jednotnú politiku, pokiaľ ide o zmenu života. A ak sa to neurobí, tak zostaneme na mŕtvom bode. Preto som využíval aj spoluprácu s Českou republikou, pán prezident Havel to podporil a pán Petr Uhl bol tým zmocnencom, a celkom dobre sa to začalo rozvíjať. Európska únia to brala vážne. Teraz som išiel ešte ďalej, že som oslovil prezidentov Bulharska, Rumunska, Maďarska a Česka, aby sme to rozšírili. Lebo ak by sme sa vedeli zjednotiť na princípoch, ako budeme postupovať – pritom môžu byť špecifické podmienky – je tu šanca. Ak nebudú internátne školy pre deti týždenné, tak sa nepohneme. Ak to decko je v zlej rodine, chodí do školy a poobede sa vráti domov, z toho nič nie je. Najhoršie je, že tie rodiny, ktoré sa odpútajú z tohto prostredia a sú vzdelaní, už nechcú tým druhým pomáhať. Podľa môjho názoru – internátne školy. Je to drahšie, ale suma sumárum získavame viac. Tie deti majú iné návyky, že skončí školu, je v spoločenských miestnostiach, dostáva výchovu a podobne. Čiže toto je cesta a tú budem podporovať. Len treba zjednotiť rómsku menšinu. Viete dobre, že keď robíte štatistiku, oni sa už ani veľmi nehlásia. Tí, čo sú v maďarskom prostredí, sú Maďari, tí, čo sú v slovenskom prostredí, sú Slováci... a vieme dobre, že Rómov je vyše 400,000, ale tie štatistické čísla hovoria niečo iné. Vidím dve veci dôležité: koordinácia a kooperácia s inými krajinami, čo majú podobné problémy, a začať s pilotnými projektami aj v rámci EÚ, ale po dohode s Rómami. Nemôžeme to robiť bez nich, že zhora prikážeme: tam urobíte takú internátnu školu... Konečne to odskúšať v takom kritickom mieste, a ja som presvedčený, že v priebehu pár rokov by sa ukázalo, či je to dobre či nie.” RFE: : Ako často pri Vašich rokovaniach s európskymi politikmi sa hovorí o rómskej otázke? Rudolf Schuster: “Pri každom stretnutí. Môžem povedať, že to nikto nevynechá. Preto napríklad aj predseda Európskeho parlamentu pán Cox, keď sme boli na Východe, sa chcel stretnúť s Rómami...” RFE: : Ako sa cítia tí ľudia, keď tam prídu do tých osád? Rudolf Schuster: “Viete, najhoršie je to, že väčšina predstaviteľov EÚ, keď príde do toho sídliska, tak hovorí len s Rómami. Oni robia chybu, že vypočujú len jednu stranu. Lebo pravdou je, že mnohí Rómovia trpia, to sú tí poriadni, ktorí musia s nimi žiť. A že ich zaraďujeme do jedného vreca. Ale tá zmena môže nastať len vtedy, keď začneme u detí. U dospelých už je zbytočné začínať, tam buď sú tie návyky dobré alebo zlé. Ale zmeniť dospelú rodinu na to, aby začala iným spôsobom žiť, ťažko.” RFE: : Hovoríte, že to je veľký problém. Európski politici hovoria, že to je veľký problém. Ako často sa tomu Vy ako prezident dokážete venovať. Koľko krát do týždňa máte túto otázku na stole? Rudolf Schuster: “Ja mám šéfa kancelárie v Košiciach, ktorý toto má na starosti. Dve veci: cezhraničnú spoluprácu a toto. Ja sa s tým stretávam minimálne mesačne raz. Ale najhoršie je, že keď sa dohodnem s ich predstaviteľmi – mal som rokovanie dole, teda v Košiciach, priamo s nimi. Vždy mi prisľúbia, prídu s projektom, potom druhá skupina to spochybní. To je o tej jednotnosti. To, čo chýba napríklad tu, ako to dobre funguje v Maďarsku.” Ospravedlnenie od Mečiara? RFE: : Pán prezident, hoci sme sem-tam spomenuli domácu politiku, na záver by som samostatne sa k tomuto vrátila. V rámci kampane za vstup Slovenska do EÚ ste prijali predsedov všetkých parlamentných strán, a hovorili ste spolu o jednotnom postupe v takýchto otázkach. Vtedy sme zaznamenali takéto Vaše vyjadrenie: AUDIO: „Rozdielne názory neznamenajú tak ako v minulosti boj na život a na smrť. Dnes je to za nami, z parlamentu idú dobré hlasy, pozitívne, i rozporné, ale kultúrnym spôsobom." RFE: : Takže sa Vás spýtam rovno: nemyslíte si, že ak sa táto Vaša filozofia prijme, alebo ak by sme ju prijali, tak spoločnosť môže na niektoré veci "zabudnúť"? Rudolf Schuster: “To je otázka. Zabudnúť nikdy netreba, ale treba vedieť odpúšťať, ak je to na odpúšťanie a ak je záruka, že bude zásadná zmena v postojoch, v správaní a o tom to je. Nemôžeme večne niekoho zaradiť a nedáme mu šancu napraviť svoju chybu. Boli tu zásadné chyby, všetci vieme, že sme si za to svoje vytrpeli, všetci, aj nevinne. A teraz je otázka: ak by to mal byť trvalý charakter, že táto opozícia naozaj chce byť zdravou opozíciou a že bude podporovať dobré návrhy aj koalície, ako je naše prijatie do NATO, do EÚ, nové zákony, toto považujem za dobrý signál. Ešte smem nevyhrali, ale sme nastúpili takúto cestu. To, že sa stretol pán predseda vlády s pánom Mečiarom, samozrejme, to je tiež nejaký krok. Ja neviem, s čím je spojený. Keď ja som sa s ním stretával, vy ste mi vyčítali, že sa s ním stretávam. Ale ja som prezidentom všetkých, aj pána Mečiara, či sa to páči alebo nie. A je stále najsilnejšou stranou, alebo aspoň bolo donedávna, kým sa nerozdelili. Treba spolupracovať, treba počuť názory, ako sa menia. Úprimne povedané, keby sme nemali jednotný názor na vstup do EÚ, keby napríklad oni boli proti, určite by sme neboli úspešní v tom referende, to treba priznať. A ja sa dívam na budúcnosť celej krajiny. Aj keď momentálne ešte sú tam problémy, ešte nevieme, či to je definitívne takéto smerovanie, lebo máme určité skúsenosti, ale ja to hodnotím pozitívne, že dochádza k zmene chovania politickej kultúry v parlamente, a to je pravda. Ani tí komunisti nie sú tak extrémni, ako sa predpokladalo, veď podporili vstup do EÚ, a komunisti v Českej republike nie. Život ukáže, či je to trvalý charakter, alebo či je to len dočasné, že je momentálne taká situácia.“ RFE: : Ale HZDS, prepáčte, bolo práve tou silou, ktorá, otvorene Vám poviem, zabránila skoršiemu vstupu do NATO a do EÚ, a Slovensko stratilo veľmi veľa a o niekoľko rokov sa ukáže, že to bola skutočne dramatická škoda... Ako si má verejnosť vysvetliť tieto veci? Ako sa má s touto citlivou otázkou vysporiadať? Naviac, tá druhá šanca prípade NATO predsa vôbec nemusela prísť, to nikto nevedel pred pár rokmi, či sa to zopakuje... Rudolf Schuster: „O tom niet pochýb, že keby sme boli v NATO s ostatnými členmi, našimi susedmi, kedy oni vstupovali, že dnes by sme boli, možno celá skupina, ďalej. My sme to zabrzdili, aj v EÚ aj v NATO. To je fakt, ktorý nikto nemôže odškriepiť, že tie žlté karty tu boli. Teraz ide o to, či budeme v tom pokračovať, lebo vieme, že sa zmenil vzťah aj k NATO aj k EÚ. Či je to účelové, alebo či je to naozaj úprimné, že je to trvalý jav, že sa niekto ospravedlnil za to, čo sa stalo, a že teraz tá budúcnosť, názor sa nebude meniť...“ RFE: : Pán Mečiar sa ospravedlnil? Rudolf Schuster: „Ja len hovorím, že toto sa očakávalo. Ja hodnotím momentálny stav. Ten momentálny stav postoja HZDS nám pomohol. Vtedy poškodil, teraz pomohol. Lebo aj v tej verejnej mienke predsa len stále ovplyvňujú. A myslím si, že bez opozície by to referendum nebolo úspešné.“ RFE: : My sme od neho žiadne ospravedlnenie nepočuli, my ako novinári. Vy ste počuli nejaké ospravedlnenie? Rudolf Schuster: „Možno že sa nejaké chystá, ja neviem. Ale malo by to byť. Ale kedy to bude... “ RFE: : ... a či to bude... Rudolf Schuster: „... a či vôbec bude...“ RFE: : Pán prezident, prepáčte, ale Slovensko má tradíciu niektoré vážne historické momenty si po desiatkach rokoch ešte stále nedokonale vykladať a vysvetliť. A možno je tu aj obava, že toto bude zase taká etapa, ktorá nebude dovysvetlená verejnosti. A kto iný ako jej politickí lídri alebo elity by práve mali prispieť k ozrejmeniu situácie? Rudolf Schuster: „Ja s Vami súhlasím. Sú tie otvorené otázky aj z hľadiska našej krátkodobej histórie, tie by sme mali zodpovedať a objektívne zhodnotiť, a verejnosť na to čaká. Ale tu je ten otáznik, kedy príde tá hodina „H“, že sa to stane. Ja verím, že aj to sa raz stane. Do akej miery to bude dôveryhodné, to znova si netrúfam posúdiť, lebo to musí byť potvrdené reálnym životom. Tie otázniky musia byť zodpovedné.“ RFE: : Prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster, ďakujeme pekne. Rudolf Schuster: „Aj ja ďakujem.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...