Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 7. október 2008       28. máj 2003 M. Vašečka: Stabilita vládnej koalície sa stáva „modlou“ Jana Pankovčínová Rozpoltenosť vládnej koalície, ktorá prejavuje súdržnosť a silu pri presadzovaní reformných krokov, ale zároveň vysiela signály o možnom rozpade, si teraz všimneme prostredníctvom príspevku Jany Pankovčínovej. Pozitívny vývoj v presadzovaní reforiem, ktoré vládna štvorka predvádza - naposledy dohodou o podobe daňovej reformy - je neklamným znakom dodržiavania koaličných dohôd a plnenia vládneho programu. Môže sa tak zdať, že stabilitu koalície už neohrozujú iné spory, ktorých riešenie je nateraz odsunuté - od interrupcií, cez rozpory okolo súdnej reformy až po presadzovanie poslaneckých iniciatív bez vedomia partnerov. Za stabilnú práve v otázkach reforiem považuje koalíciu aj politológ z Inštitútu pre verejné otázky Michal Vašečka: AUDIO: „Momentálne ale by som tvrdil, že snaha o zachovanie koalície je u všetkých koaličných partnerov veľmi veľká. Všetci si uvedomujú výnimočnosť situácie začatia a ukončenia najdôležitejších reforiem, ktoré túto krajinu čakajú do roku 2006.“ Reformný kurz Slovenska otvorene oceňujú aj viacerí predstavitelia Českej republiky a dávajú ho za vzor Špidlovej vláde, ktorá sa potýka s podobným problémami ako Dzurindova. Konkrétne podoby reforiem sa, pochopiteľne, nerodia ľahko. Ale je to prirodzená súčasť koaličných mechanizmov, pri ktorých každý partner legitímne presadzuje svoje predstavy a snaží sa ak nie získať, tak aspoň udržať si voličské zázemie pre ďalšiu politickú existenciu. Politika „kompromisov“ je nevyhnutná, ak je však preexponovaná, skrýva v sebe aj vážne riziká, ktoré môžu stáť politické strany veľa, vrátane osudu mimoparlamentnej a tým bezvýznamnej partaje. Príklad ľavicových strán, ako je SOP či SDĽ a SDA sú dostatočným varovaním. A tým môže byť aj prípad vyhroteného sporu o interrupčný zákon medzi liberálnou ANO a kresťanskými demokratmi, za ktorých sa postavila aj SDKÚ a SMK. Ide o tému, na riešení ktorej sa koalícia na začiatku nedohodla, avšak z princípu a svojich programov sa ani dohodnúť nemôže. Analytik Vašečka v tejto súvislosti upozorňuje na riziká snáh o udržanie koalície za každú cenu. Hľadaním nevyhnutných kompromisov sa totiž logicky stierajú programové hodnoty, ktoré jednotlivé strany vyznávajú a tým sú čitateľné pre svojich členov a voličov: AUDIO: „To je práve najväčšie nebezpečie niektorých sporov. Pri niektorých sporoch totižto dopredu vieme, že nie je možnosť nájsť nejaký kompromis, ktorý by uspokojil obidve strany a predovšetkým voličov. Interrupcie nech slúžia ako unikátny príklad, kedy neexistuje kompromis medzi voličom KDH a liberálom z ANO. A práve keď sa prežijú takéto spory, pochopiteľne, ľuďom sa stierajú tie rozdiely, prichádza znechutenie z politiky a to, že udržanie koalície sa stáva istou modlou, môže byť do budúcna nebezpečné, napríklad z hľadiska nižšej politickej participácie, nižšej účasti v ďalších parlamentných voľbách a celkového znechutenia zo stavu krajiny.“ Až taký problém rozpadu koalície Vašečka nevidí v prípade maďarského krajanského zákona, podporovaného SMK proti vôli zbytku koalície. SMK totiž zároveň vysiela signály o zachovaní koalície, čo jej však zároveň môže spôsobiť pokles popularity u vlastných voličov: AUDIO: „SMK bude mať samozrejme záujem udržať vládnu koalíciu, ale bude veľmi ťažko tento kompromis vysvetľovať vlastným voličom. A v tom sa opäť skrýva to nebezpečie pre súdržnosť vládnej koalície.“ Objavujú sa už aj špekulácie o zmenách v zložení koalície - že z nej pre interrupcie buď odíde KDH alebo liberáli a ich miesto obsadí niektorá z opozičných strán. HDZS i SMER totiž dávali najavo, že po vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004 nie sú zmeny v tomto smere vylúčené. Michal Vašečka to vníma takto: AUDIO: “Zatiaľ je to nereálny scenár, ale nesmieme zabúdať na to, že jedenásť poslancov za Ľudovú úniu a dnes už veľmi výrazne aj HZDS, vysielajú veľmi pozitívne signály o tom, za akých okolností by boli ochotní participovať na moci. Čiže za istých okolností sa dá uvažovať dokonca aj o menšinovej vláde, myslím si ale, že to nebude na programe dňa rozhodne v roku 2003 a možno nie ani v roku 2004.”		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...