Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 7. október 2008       30. máj 2003 Nie je jasné, či slovenskí politici budú o rok za vypísanie referenda o novej ústavnej zmluve Európskej únie Jana Pankovčínová Poslanci zahraničného a integračného výboru ešte včera vzali na vedomie informáciu o postupe Slovenska pri rokovaniach o budúcej ústavnej zmluve Európskej únie v európskom Kovente. Niektoré rozdielne názory slovenských poslancov si všimla Jana Pankovčínová. Slovenská diplomacia v diskusiách o budúcej európskej zmluve postupuje spoločne so 16-timi „malými" členskými i pristupujúcimi krajinami. Na rozdiel od veľkých, ako je Nemecko či Francúzsko, koalícia malých nesúhlasí s vytvorením postu európskeho prezidenta či Kongresu národov a podobne. Dôležité bude, či sa ich názor v konvente a následne na medzivládnej konferencii koncom roka presadí. Dohoda s veľkými teda bude potrebná. Pochopiteľne, názory na euroústavu sú rôzne nielen medzi krajinami, ale aj v ich vnútri. Pre Slovensko to ale platí len vo vzťahu k opozičnému HZDS. To jediné post voleného európskeho prezidenta podporuje. Poslankyňa HZDS Irena Belohorská na otázku, čo hnutie urobí, ak sa post europrezidenta nepresadí, a slovenská diplomacia je proti tomu, odpovedala vyhýbavo: AUDIO: „Ale HZDS vyjadrilo svoju podporu zahraničnej politike, tam máme ciele rovnaké, a o tých ostatných otázkach sa musíme dohodnúť." Podľa štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Ivana Korčoka sú rozdielne názory poslancov prirodzené. Dôležitý je postoj vlády. Zaujímavé ale je, že kabinet zatiaľ pozíciu Slovenska v Konvente neschválil. Pritom už 20. júna by mal z Konventu dostať na stôl aj oficiálny návrh európskej ústavy. Ivan Korčok to vysvetlil takto: AUDIO: „Vláda dostane prakticky len na vedomie text ústavnej zmluvy preložený, aby sme s ňou mohli pracovať ďalej. Ale vláda bude rokovať, to je náš návrh, aby sme do 30. septembra sa pokúsili postupne pripravovať pozíciu SR k samotnej európskej zmluve. Nemožno očakávať, že budeme mať túto pozíciu vytvorenú v priebehu týždňa, dvoch alebo jedného mesiaca, pretože všetci dobre vieme, ako je komplikovaný tento text." Rezort diplomacie nezaujal ešte postoj k tomu, či bude na Slovensku potrebné referendum na schválenie novej európskej ústavnej zmluvy. Irena Belohorská je za, pretože to považuje za spôsob stotožnenia sa občanov krajín únie s jej novým obsahom. Na otázku, či by to malo zmysel, keďže referendum má iba odporúčací charakter, reagovala poslankyňa HZDS takto: AUDIO: „Myslím si, že podmienky tohoto referenda by boli dané určitým dohovorom, aby to malo jednu normu vo všetkých štátoch. A druhá vec, v rámci ekonomizácie tohoto procesu by bolo výhodné, keby to bolo spojené s voľbami do Európskeho parlamentu." Proti „povinným referendám" je šéf zahraničného výboru, kresťanský demokrat Ján Figeľ, avšak zdôrazňuje, že jeho vypísanie by mali kladne zvážiť národné parlamenty: AUDIO: „Povinné referendum je akoby zásahom do ústavnej štruktúry členských krajín, resp. do ich zvrchovaných právomocí. Ale priama demokracia je základom pre zastupiteľstvo a v takých zásadných otázkach je dobré sa oprieť o verejnosť. Ten deficit legitimity alebo demokracie sa bez prístupu väčšiny verejnosti nedá odstrániť, ale je to rozhodnutie nie pre európske, ale národné orgány. Nemôžeme hovoriť o nejakom povinnom referende, určenom zvonku." O potrebe referenda o európskej ústave už v Českej republike hovorí opozičné ODS. Slovenské politické strany s výnimkou HZDS sú zatiaľ opatrné. Možno aj pod vplyvom tesných výsledkov posledného referenda o vstupe do Európskej únie. Z tohto pohľadu je pre politikov dokonca výhodné, že referendum má iba odporúčací charakter a v zmysle ústavy majú rozhodovacie právomoci v rukách poslanci.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...