|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
13. jún 2003
|
Úspešná olympiáda detí z diagnostických centier
|
Eva Reiselová
|
Piatok trinásteho bol šťastným dňom vyše stovky mladých ľudí z trinástich reedukačných, diagnostických a liečebných centier z celého Slovenska. Zúčastnili obnovenej olympiády tvorivosti mládeže. Na nádvorí Domu umenia v Braislave - Bibiany, sa tancovalo, spievalo, hralo, recitovalo - súťažilo. Atmosféru podujatia priblíži Eva Reiselová:
Milan Ferenc z Chalmovej hral na gitare, kamarát Jozef Kruž spieval spolu s ním. Patrili medzi mladých ľudí, ktorí chceli presvedčiť, že nie sú len problémom, ale že ponúkajú niečo viac.
Olympiáda mala najmä kvôli financiám päťročnú pauzu, ani dnešnú ministerstvo školstva príspevkom nepodporilo napriek tomu, že tieto centrá patria do jeho pôsobnosti. Ich dočasní obyvatelia súťažili vo výtvarnej tvorbe, v prednese, v poézii i próze, v dramatickom umení, v speve a tanci. tereza Suchánková hovorila báseň o mame učiteľke, ktorá síce má plnú hlavu detí, ale keď príde domov, začne sa iná hodina:
AUDIO: Ty sedíš, počúvaš a nečakáš na zazvonenie po hodine starostí Nepočuješ škripot lavice a chichot detí.
Cítiš každé moje písmeno, čo som ti napísala do tváre. Vtedy hodina nemá 45 minút. Znovu mi dávaš do daru každú žilku svojich rúk, každý odtieň svojho úsmevu.
Ja spokojná dýcham tvoje priateľstvo a kráčam ulicami vďačnosti.
Z Bratislavy odišla s druhým miestom. Súťaž má pre ňu význam, lebo môže aj iným ukázať, čo v nej je. Štatutárna zástupkyňa reedukačného zariadenia v Záhorskej Bystrici, ktoré bolo aj organizátorom olympiády, Ľudmila Luptáková dodáva:
AUDIO: "Myslím, že je to veľké obohatenie pre nich, pretože sa môžu realizovať a mnohí majú možnosť prvýkrát sa prezentovať na javisku. Mali sme aj športové súťaže a je to úžasný pocit, keď vidíte ako sa chlapec rozplače, keď mu dajú medailu na krk. Pre mnohých je to prvý pozitívny zážitok v živote."
Diagnostické centrá sú zariadenia pre deti a mládež s nariadenou ústavnou alebo ochrannou výchovou, v reedukačných centrách majú aj možnosť vyučiť sa. Najčastejšie príčiny, prečo sa do nich deti dostanú, zhŕňa Ľudmila Luptáková:
AUDIO: "Je to hlavne záškoláctvo a potom sa na to nabaľujú ďalšie problémy, to sú krádeže a v poslednom čase používanie psychotropných látok, skúsenosť s drogou. To sa nám množí tieto prípady. Potrebovali by sme jedno zariadenie, ktoré by sa venovalo špeciálne len týmto chlapcom. Lebo keď sú v jednom zariadení, tak tam mnohokrát stáva, že aj iní chlapci sa dostávajú do tejto problematiky a to by nemuselo byť."
Na otázku, prečo sú v centrách, hovoria:
AUDIO:
Hlavne kvôli sebe
Alkohol, drogy, škola, všetko možné.
Záškoláctvo
Nechodil som domov, býval som do večerov vonku, zaplietli sa do toho drogy a viete ako to už potom chodieva.
Peter Oláh je sedmenásťročný chlapec, ktorý síce je v reedukačnom centre, ale chce si dokončiť školu - odbor geodézia a potom - potom svoju budúcnosť spája s Filozofickou fakultou, rodinou, deťmi - pekným a zaujímavým životom. Na olympiáde súťažil s vlastnou básničkou venovanou láske po láske. Hovoril v nej:
AUDIO:
Nie, ja ťa stále milujem,
ale niečo ochladlo.
Už nemáš o mňa záujem
už hráme iba divadlo.
AUDIO: Prvé miesto - DCM Záhorská Bystrica - Peter Oláh
- veľký potlesk, volanie Peťo, Peťo, Peťo
Peter zožal najväčší potlesk a radosť kamarátov nielen z jeho centra.
Pred súťažou panovala aj tréma, napätie, strach, ale aj radosť a očakávanie. Porota zostavená zväčša z pedagógov centier rozdala dvadsať ocenení. No potvrdila sa aj pravda, že všetci boli víťazi. Desiaty ročník sa dnes skončil. Riaditeľ centra v Záhorskej Bystrici sa potom opýtal:
AUDIO: T17
Zopakjume to aj nabudúce?
Áno, áno, áno.
Takže, nech žije jedenásty ročník tvorovosti našich detí
potlesk - do neho
Eva Reiselová, Slobodná Európa.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|