Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       19. jún 2003 Tóth: podstatou reformy financovania školstva budú peniaze na žiaka Boris Koreň Hlavnou požiadavkou školských odborárov, ktorí chcú zajtra na celom Slovensku štrajkovať, je zvýšenie financií pre rezort školstva. A práve o reforme financovania školstva sa včera a dnes hovorilo na medzinárodnom seminári, ktorý zorganizovala Nadácia otvorenej spoločnosti. Sledoval ho Boris Koreň. Ministerstvá školstva a financií pracujú na úplne novom systéme financovania slovenského školstva. Cieľom seminára preto bolo oboznámiť sa so skúsenosťami a chybami iných krajín, ktoré tieto systémy už zreformovali. Takýto prístup ocenil aj konzultant Svetovej banky José Pablo Arellano z Chile. Upozornil na to, že systém financovania neznamená len množstvo peňazí, ale aj spôsob ich rozdeľovania, ktorý má zásadný vplyv na správanie sa jednotlivých aktérov - riaditeľov škôl, samosprávy a podobne. Keď sa napríklad budú peniaze rozdeľovať podľa počtu tried na školách, tie sa budú snažiť o čo najväčší počet učiteľov. Hovorí José Pablo Arellano: AUDIO: "Keď sa pozeráme na medzinárodný trend vo financovaní školstva, tak vidíme pohyb smerom k väčšej decentralizácii systému, čiže k posilňovaniu miestnych samospráv a trend prechodu od historického prístupu k financovaniu na študentov." Štátny tajomník ministerstva školstva František Tóth potvrdil, že to budú aj nosné prvky reformy na Slovensku. Jeho špecifickým problémom sú však takzvané málotriedne základné školy, ktorých je približne tretina, navštevujú ich však len štyri percentá z celkového počtu žiakov. Tie sa po zavedení systému financovania na žiaka dostanú do ťažkostí. Člen pracovnej skupiny na prípravu zákona o financovaní školstva Karol Korintuš v tejto súvislosti povedal: AUDIO: "Budeme musieť riešiť isté systémy korekcií, aby sme týmto školám v prechodnom období pomohli, ale jednoducho systém financovania na žiaka je nevyhnutný." Štátny tajomník František Tóth upresnil, že budú vypracované normatívy na žiaka podľa jednotlivých miest a obcí. Samotná obec bude potom rozhodovať o tom, koľko peňazí dá na konkrétnu školu, teda v konečnom dôsledku aj o tom, ktorú si chce udržať a ktorú zrušiť. V prípade málotriednych škôl a malých obcí by sa podľa Tótha mali vytvoriť združenia dvadsiatich - tridsiatich obcí. AUDIO: "My im pošleme, samozrejme, peniaze. Pošleme im úmerne toľko, že vieme, že tam je nízky počet obyvateľov, že sú tam maličké školičky, ale necháme na nich, aby zvažovali, či tá školička A, B, C má mať o sto korún viac, alebo o sto korún menej na žiaka. Jednoducho nemáme šancu z centra, z Bratislavy dovidieť na každý tento problém." Slobodná Európa sa Tótha opýtala, či politická objednávka vlády na reformu financovania školstva smeruje aj k tomu, aby sa znižoval počet málotriednych škôl. Podľa Tótha existuje záujem vlády o takzvanú municipalizáciu na Slovensku, teda: AUDIO: "Aby sme mali menej, nazvem to, starostov, menej menších obcí, aby došlo k združovaniu aj v iných oblastiach." Slobodná Európa sa ďalej opýtala, či vláda vníma reformu financovania školstva len ako presmerovanie zdrojov na žiaka, alebo dôjde aj k zvýšeniu financií pre rezort: AUDIO: "My sme jednoznačne za to, že musí ísť do školstva viac zdrojov. Avšak to nemusia byť len štátne zdroje." Na ďalšiu poznámku, že sa stále nedodržiava plánované percento hrubého domáceho produktu na financovanie školstva, ktoré vyplýva zo stále platných dokumentov, Tóth zareagoval: AUDIO: "Je to trošku otázka na vládu a na ministerstvo financií. Asi má ten štátny rozpočet, asi má tá republika problémy to splniť." Boris Koreň, Rádio Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...