Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       20. jún 2003 Druhý deň rokovania summitu EÚ v Grécku Monika Murová / Jaroslav Rozsíval V blízkosti gréckeho Solúnu sa od včera koná summit lídrov EÚ, ktorí rokujú o návrhu spoločnej európskej ústavy, ako aj o celom rade ďalších problémov, vrátane spoločnej zahraničnej či azylovej politiky. Na rokovaní sa po prvý krát v dejinách únie zúčastňujú aj premiéri desiatich kandidátskych krajín. O priebehu druhého dňa konferencie EÚ sa pozhováral Jaroslav Rozsíval s vyslanou korešpondentkou Slobodnej Európy Monikou Murovou. J.R.: Od včera zasadajú premiéri členských i kandidátskych krajín EÚ pri Solúne, o čom sa rokovalo dnes? M.M.: Najdôležitejšou témou bolo zasadanie Konventu a návrh prvej ústavy EÚ, lídri EÚ sa dohodli, že ústavnú zmluvu považujú za dobrý základ pre štart medzivládnej konferencie, v tomto smere sa dá tušiť, že sa otvoria niektoré sporné otázky, premiér Dzurinda povedal, že niektoré problémy bude otvárať krajina sama, iné v spolupráci s ďalšími krajinami. Hoci napríklad rotujúce predsedníctvo EÚ Slovensku podľa premiéra vyhovuje a vedelo by sa aj prispôsobiť vytvoreniu funkcie prezidenta Únie, premiér jasne povedal, že za problém považuje EK. Počet komisárov by sa mal v komisii rozšíriť z 15 na 25 členov, ale len do roku 2009 by mali aj všetci právo hlasovať, potom by toto právo malo prejsť na 10 komisárov. M.Dzurinda povedal: AUDIO – Dzurinda: „Ak nás má sedieť pri stole 25, tak už raz nechápem, prečo ich nemôže 25 hlasovať, keď aj po roku 2009 má mať každá krajina komisára a teda bude okrem hlasovania plnoprávne pri stole, tak už nie celkom rozumiem, prečo to hlasovanie by malo byť práve ochudobnené o tých z druhého rangu.” J.R.: Hovorilo sa však aj o spoločnej bezpečnostnej stratégii Únie a to na základe dokumentu, ktorý na summite predložil šéf zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ Javier Solana, aká bola reakcia na tento návrh? M.M.: Hoci sa zdalo, že stratégia spoločnej bezpečnostnej politiky bude prijatá pozitívnejšie, podľa Eduarda Kukana sú v nej aj isté nedostatky: vypočujme si jeho názor: AUDIO – Kukan: "Ja som sa pridal k tým, čo to označili za dobrú vec, ale niektoré veci podľa nášho názoru tam chýbajú, my máme záujem, aby sa hovorilo o spolupráci s partnermi, Ukrajina tam vôbec nie je spomenutá, myslíme si, že euro-atlantické spojenectvo je tam vypichnuté nedostatočne a zaslúži si väčšiu pozornosť...." J.R:: Zdá sa teda, že ďalšia spolupráca v rámci vytvárania spoločného zahraničnopolitického postoja únie, ktorý najviac utrpel počas vojny v Iraku, bude podmienená aj vzťahom jednotlivých členských krajín k transatlantickej spolupráci? M.M.: Jednoznačne európske krajiny majú záujem na spolupráci v zahraničnej politike – dôkazom je aj to, že sa zhodli na vytvorení postu ministra zahraničných vecí, ale ako vyplýva aj z vystúpenia Eduarda Kukana, niektoré štáty, najmä tie, ktoré sa v prípade irackej vojny priklonili na stranu Spojených štátov, nepovažujú Solanov dokument za dostatočný, a že nie je pre nich zárukou euro-atlantickej spolupráce. J.R.: Ako sa postavili delegáti k riešeniu azylovej a vízovej politiky? M.M.: Postoje sú rôzne, pokiaľ ide o víz.politiku - dospelo sa k dohode o vytvorení spoločného vízového info-systému, mali by sa vytvoriť aj nové európske pasy s ďalšími rozpoznávacími znakmi, s cieľom zabrániť zneužívaniu pasov a víz. V rámci azylovej politiky navrhla Británia vytvorenie azylových stredísk, ktoré by sa mali vytvoriť v blízkosti krajín, z ktorých prichádza najviac azylantov, to však bolo členmi EÚ prijaté veľmi kontroverzne, Británia návrh stiahla a asi sa bude riešiť na národnej úrovni, predseda vlády M.Dzurinda skonštatoval, že to je kontroverzná téma, v podstate by ale podľa neho Slovensko nebolo proti tomu, aby sa na východnej hranici takéto centrá zriadili.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...