Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       23. jún 2003 Lexa a spol: Zasmradili, ale neodišli Milan Žitný Denník Pravda uverejnil v sobotu rozsiahly rozhovor s bývalým riaditeľom Slovenskej informačnej služby Ivanom Lexom, ktorého začiatkom júna prepustil sudca Okresného súdu Bratislava I z väzby. Lexa je obvinený z viacerých trestných činov - okrem viacnásobného zneužitia právomoci verejného činiteľa počas výkonu funkcie v rokoch 1995 až 1998 aj z trestného činu návodu na vraždu Roberta Remiáša. Obsahu rozhovoru sa venuje v nasledujúcom prípevku Milan Žitný. Rozsiahlym rozhovorom s exriaditeľom SIS Ivanom Lexom sa denník Pravda sotva zapíše do dejín nezávislej žurnalistickej práce na Slovensku. Vzhľadom k obsahu sa dá rozhovor s Ivanom Lexom chápať skôr ako "PR" produkt na objednávku, ktorý však z nepochopiteľných dôvodov a proti pravidlám remesla nebol označený ako inzercia. Pozorovateľovi, neznalému slovenských pomerov, sa zdá, že SIS pod Lexovým vedením neuniesla Michala Kováča mladšieho, nemarila vyšetrovanie, nemala prsty v zavraždení Roberta Remiáša, sú to všetko iba výmysly súčasnej politickej moci a vyšetrovateľov, ktorí konajú na pokyn vlády a spoločne s médiami nerešpektujú prezupciu neviny a prenasledujú nevinného človeka. Príznačná je záverečná pasáž, v ktorej Ivan Lexa emotívne vyhlasuje: "Akým právom o mne píšu novinári tie nepravdy, akým právom o mne rozhodujú politické sekretariáty? Kde je prezumpcia neviny? V tomto je podstata problému." Lexa sa dožaduje prezumpcie neviny, ale v inej pasáži upiera prezumpciu neviny Michalovi Kováčovi mladšiemu, ktorého obviňuje zo spáchania trestného činu podvodu voči spoločnosti Technopol. Lexa vôbec nerešpektuje právoplatný verdikt súdu v Mníchove, ktorý po posúdení dôkazov oslobodil Kováča mladšieho spod obžaloby v tejto veci a uznal ho za nevinného. Nie skorumpovaní slovenskí sudcovia rozhodli, ale nemeckí sudcovia, na ktorých nemali slovenské peniaze slovenských darebákov, stojacich za únosom prezidentovho syna, dosah. Kováč mladší sa sám vydal mníchovskému súdu, aby rozhodol o jeho vine či nevine, Lexa však utiekol pred orgánmi činnými v trestnom konaní do zahraničia a musel byť naspäť dovlečený. Denník Pravda nebol schopný - prípadne nechcel, alebo asi ani nemohol - predložiť Lexovi všeobecne známe argumenty. Základom všetkých vyšetrovaní a následných obžalôb bola správa o činnosti SIS z roku 1999, ktorá popísala hrubé porušovania zákonov Slovenskej republiky za obdobie 1995 až 1998, kedy bol riaditeľom práve Ivan Lexa. Správa uvádza, že únos a zavlečenie prezidentovho syna koordinoval vedúci funkcionár SIS Jaroslav Svěchota a kontroloval riaditeľ Slovenskej informačnej služby. Čiže Ivan Lexa, ktorý podľa správy "zásadným spôsobom maril policajné vyšetrovanie, ignoroval akékoľvek dožiadania orgánov činných v trestnom konaní na zbavenie mlčanlivosti zainteresovaných príslušníkov SIS, odmietol poskytnúť súhlas k policajnej prehliadke objektu SIS," atď. Je potom nelogické, že Vladimír Mečiar v roku 1998 s právomocami prezidenta okamžite po ich prevzatí amnestoval páchateľov zavlečenia? Lexa však nie je teraz stíhaný za zavlečenie, ale za mnohé iné trestné skutky. Je zrejmé, že tu opakujeme dávno všeobecne známe skutočnosti, napríklad telefonický rozhovor Hudek - Lexa o tom, ako odstrániť prvých vyšetrovateľov zavlečenia, či rozhovor Lexa - Martinka o úspešnom zavŕšení akcie. Zrejmé to asi nie je denníku Pravda, ktorý poskytol Lexovi mimoriadny priestor na jeho vlastnú obhajobu. Mečiarovým slovníkom povedané, páchatelia zavlečenia a ďalších zločinov činiteľov SIS, vrátane Lexu, zasmradili, ale neodišli. Sú tu a smradia ďalej. Aj v denníku Pravda.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...