|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
24. jún 2003
|
Kritiku krajanského zákona Bratislava zjemňuje
|
Mária Hlucháňová
|
Krátko po prijatí krajanského zákona v pondelok v maďarskom parlamente sa z Bratislavy spustila ostrá kritika na susedov v Budapešti. Neprešlo ani 24 hodín a slovník slovenských politických lídrov sa zjavne zjemňuje. Viac už v poznámke Márie Hlucháňovej.
Či je to realita, ktorá bude smerovať k vyriešeniu tohto problému, alebo len klam, môže ukázať už stredajšie stretnutie predstaviteľov visegrádskej štvorky na Táloch. Premiér Dzurinda túto tému nemôže obísť, hoci jeho partnerom bude namiesto Meggyesyho šéf maďarskej diplomacie Kovács. Ak výsledkom ich rozhovorov bude snaha spoločne rokovať, a teda nájsť spôsob, ako uspokojiť obe strany, obe krajiny sú skutočne na ceste k riešeniu. A súčasne to potvrdí skutočnosť, že tak slovenskí, ako aj maďarskí politici pochopili hlavné, hoci nie oficiálne posolstvá, ktoré im v posledných hodinách prišli z Bruselu či zo Štrasburgu.
A zdá, že práve tieto sa najviac podpísali aj pod opatrnejší a jemnejší slovník, ktorý v týchto chvíľach používajú niektorí slovenskí politici. V utorok sa napríklad takto diplomaticky vyjadril predseda parlamentu a KDH Pavol Hrušovský:
AUDIO: "K návrhu zákona o zahraničných Maďaroch sa zatiaľ nebudem vyjadrovať, pretože nepoznáme obsah zákona, ktorý včera maďarský parlament schválil."
Treba pripomenúť, že práve kresťanskí demokrati ešte pri prijatí pôvodného krajanského zákona vystupovali najradikálnejšie. V čase prvej Dzurindovej vlády dokonca dostali do parlamentu tzv. protizákon, ktorý mal "zabezpečiť zvrchovanosť SR". Na otázku, či niečo podobné nepripravujú aj po schválení novely krajanského zákona, Hrušovský povedal:
AUDIO: "KDH je súčasťou tejto vládnej koalície a nebude individuálne postupovať bez dohody s ostatnými koaličnými partnermi. Budeme rešpektovať uzatvorenú koaličnú zmluvu a záväzky, vyplývajúce z nej."
Podľa agentúrnych správ by sa krajanským zákonom mala zaoberať už stredajšia koaličná rada. Ak na nej strany dodržia filozofiu, o ktorej hovoril Hrušovský, vážny vnútrokoaličný konflikt je zažehnaný.
Oveľa významnejšia poloha pre Slovensko však bude medzinárodná. Ak totiž mali Bratislava a premiér Dzurinda plnú podporu európskych inštitúcií v roku 2001, keď maďarskí poslanci schválili krajanský zákon po prvýkrát, dnes je situácia trochu iná. Budapešť urobila zmeny v zákone a deklaruje snahu dohodnúť sa so susednými štátmi. Brusel aj Štrasburg konštatujú, že k zmenám skutočne došlo a tiež vyzývajú, aby sa krajiny medzi sebou dohodli a dokonca hovoria aj o forme - bilaterálnej dohode. Bolo by skutočne netaktické vnášať do celej veci v tomto štádiu urýchlené reakcie či realizovať okamžite nejaké protiopatrenia. Jednoducho povedané, Budapešť a dotknuté štáty sú v tejto fáze odsúdené na dohodu.
Súčasne je to pre všetkých veľká príležitosť ukázať vyspelejšej Európe, že dokážu problémy a spory riešiť skutočne európskym spôsobom. Netreba pochybovať, že najviac pozornosti bude upriamenej práve na Slovensko a Slovinsko, ktoré si trúfajú už o rok byť členmi Európskej únie. Preto každé slovo a každý krok treba vážiť skutočne na lekárnických váhach.
Mária Hlucháňová, Slobodná Európa
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|