Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       25. jún 2003 Z veľkých mestských sídlisk odchádzajú bohatší ľudia na vidiek, hrozí ich "getoizácia" Boris Koreň Vo veľkých mestách na Slovensku žije tretina až polovica ich obyvateľov na sídliskách. Podľa mimovládnych organizácií sa však bývanie v nich ani po roku 1989 podstatne nezlepšilo. Naopak, ak sa nepodniknú účinné opatrenia, prehĺbi sa ich úpadok. Ďalšie informácie vám ponúka Boris Koreň. Bratislavská Petržalka či košické Ťahanovce sa stali takmer synonymami pre zlé bývanie. Obrovský počet ľudí na pomerne malej ploche, nedostatočná občianska infraštruktúra - teda kultúrne zariadenia, športoviská, kvalitné detské ihriská, kluby, miesta na parkovanie a podobne - spôsobujú, že ľudia sa do svojich domovov chodia prakticky len vyspať. Podobná situácia je však aj v ďalších veľkých mestách - v Nitre je to napríklad sídlisko Klokočina, v Banskej Bystrici Sásová, v Prešove Sekčov. Podľa riaditeľa Centra komunitného organizovania Bohdana Smiešku: AUDIO: "Stav slovenských veľkých mestských sídlisk je alarmujúci a prechádzajú fázou ďalšieho úpadku." Podľa zistení združenia Občania v akcii, ktoré opakovane robilo na veľkých slovenských sídliskách dotazníkové prieskumy, medzi ich obyvateľmi vládne veľká nespokojnosť s kvalitou života. Ako uviedol predseda združenia Miroslav Ščibran, obyvatelia sídlisk sa najčastejšie sťažujú: AUDIO: "Za prvé je to slabá informovanosť obyvateľov o pripravovaných zmenách v meste, o ďalších výstavbách. Ďalej málo zelene na našich sídliskách, málo parkovacích miest, malé možnosti kultúrno-spoločenského vyžitia, nedobudované detské ihriská, slabá oddychová zóna, slabá bezpečnosť." Veľké mestské sídliská na Slovensku sa ešte stále vyznačujú sociálnou rôznorodosťou. Keďže sa do nich v minulosti sťahovali obyvatelia z vidieka za lacným bývaním a za prácou, dnes v nich stále bývajú aj mnohí príslušníci strednej triedy. Ak sa v nich ale nezlepšia podmienky na život, podľa Zuzany Hudekovej z regionálneho environmentálneho centra: AUDIO: "Pokiaľ sa nepodniknú nejaké systémové kroky, tak trend bude taký, že z týchto sídlisk vlastne odídu ľudia, ktorí na to budú mať finančné, alebo nejaké iné možnosti a ostane tu sociálne slabšia, nechcem povedať neprispôsobivejšia skupina. A z týchto veľkých komplexov sa stane veľký, veľký problém." Z veľkých sídlisk by sa tak mohli stať getá, v ktorých by prebývali sociálne najslabšie skupiny. Napriek tomu vláda i samosprávy miest podľa predstaviteľov mimovládnych organizácií tento problém podceňujú a nevenujú mu dostatok pozornosti. Vláda dokonca nevyužila možnosť zapojiť sa do komunitárneho programu Európskej únie Urban, z ktorého by mohli prísť peniaze práve na obnovu a rozvoj problémových častí miest. Ako povedal Bohdan Smieška, Slovensko by sa malo inšpirovať prístupom Nemecka, ktoré tiež "zdedilo" obrovské mestské sídliská, prijalo a realizuje však program na zlepšenie života a bývania v nich. Ten je založený na niekoľkých kritériách: AUDIO: "Prvé kritérium je vlastne nevyhnutnosť obnovovať kvalitu jednotlivých obytných domov. To druhé kritérium hovorí o nevyhnutnosti budovania občianskej infraštruktúry. Tretia vec je zvyšovanie kvality života obyvateľov sídlisk. Štvrté dôležité kritérium je participácia občanov na všetkom rozhodovaní." Zastavenie úpadku veľkých slovenských mestských sídlisk bude podľa predstaviteľov mimovládnych organizácií možné len pri spojení síl a prostriedkov vlády, samospráv, podnikateľov a tretieho sektora. Boris Koreň, Rádio Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...