Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       16. júl 2003 Vláda vyčlenila 33 miliónov pre Ústav pamäti národa Boris Koreň Vláda dnes mala na programe aj dva materiály súvisiace s protikomunistickým odbojom a vyrovnávaním sa Slovenska s týmto obdobím svojej minulosti. Jej rozhodnutia prinášajú jednu negatívnu a jednu pozitívnu správu. Ďalšie informácie sa už dozviete v príspevku Borisa Koreňa. Negatívna správa obsahuje informáciu, že v tomto roku štátny rozpočet nemá dostatok prostriedkov na akési zavŕšenie odškodnenia obetí komunistického režimu. Po prijatí zákona o jednorazovom odškodnení bývalých politických väzňov v minulom roku totiž Národná rada zaviazala vládu aby pripravila právnu normu, ktorá bude túto problematiku riešiť komplexne a aspoň finančným príspevkom zmierni škody napáchané aj na ďalších odporcoch komunistického režimu. Ministerstvo spravodlivosti a ministerstvo financií však dnes na vláde tlmočili názor, že takúto právnu normu nie je možné teraz pripraviť. Hovorí minister spravodlivosti Daniel Lipšic: AUDIO: "Ideme postupne. Máme desiatky tisíc žiadostí, ktoré ešte nie sú vybavené, ktoré sa týkajú iných odškodňovacích zákonov. A dnes jednoducho na budúci rok nie sú prostriedky v štátnom rozpočte na prijatie nejakej komplexnejšej právnej úpravy odškodňovania obetí komunistického režimu. Čo mi je nesmierne ľúto, ale musíme ísť postupne a musíme najskôr zrealizovať tie odškodnenia, ktoré parlament prijal a schválil." Dobrá správa pre obete komunistického režimu i všetkých občanov, ktorým záleží na zverejnení pravdy o bývalom režime na Slovensku je tá, že vláda dnes vyčlenila 33 miliónov korún na činnosť Ústavu pamäti národa. Hoci ide len o viac ako polovicu požadovanej sumy - 62 miliónov, podľa predsedu správnej rady Jána Langoša: AUDIO: "Pánboh zaplať aspoň za to. Lebo tá situácia s rozpočtovou rezervou je veľmi napätá. Ja som spokojný. Môžeme začať pracovať. Zostáva jediný problém - ako sa dostať k archívu Štátnej bezpečnosti." Ústav pamäti národa si teda začne plniť zákonom stanovené povinnosti, medzi ktoré patrí najmä sprístupňovanie dokumentov súvisiacich s činnosťou bezpečnostných zložiek komunistického režimu na žiadosť občanov a preverovanie občanov pre bezpečnostné previerky pre potreby Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby a Vojenského obranného spravodajstva. Schválená však bola len polovica potrebných prostriedkov, Slobodná Európa sa preto Langoša opýtala, ktoré plánované činnosti nebudú môcť vykonávať: AUDIO: "Nebudeme môcť rekonštruovať zničené spisy Štátnej bezpečnosti, a nebudeme môcť historicky a dokumentačne a archívne spracovať preberané dokumenty, čo budeme musieť odsunúť do budúceho roka. Ale tie hlavné úlohy, ktoré od nás verejnosť očakáva a štát očakáva, tak tie budeme môcť za tieto peniaze splniť." Základnou podmienkou pre ich činnosť je však sprístupnenie archívov po Štátnej bezpečnosti, ktoré stále zadržiava Slovenská informačná služba. Tá ich musí Ústavu pamäti národa odovzdať zo zákona, Slobodná Európa sa Jána Langoša opýtala, v čom je teda problém: AUDIO: "Ja sa môžem len dohadovať. Pretože tie rokovania narážali na nekompetentnosť a teda na tvrdenie SIS, že sú oprávnení klásť podmienky." Po nástupe nového šéfa tajnej služby Ladislava Pittnera sa však rokovania pohli dopredu. Problémami pri štarte činnosti ústavu - fakticky začne pracovať až na budúci týždeň, keď dostane na účet peniaze od vlády - však Langoš nie je sklamaný: AUDIO: "Budovanie nového ústavu, veľmi riskantného, s riskantnou problematikou, je veľmi ťažké Ale je nie som sklamaný, pretože za posledné dva-tri mesiace sa veci pohli." Boris Koreň, Rádio Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...