|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
17. júl 2003
|
ZMOS nie je spokojný s rozhodnutím vlády uvoľniť 756 miliónov korún pre školy, požaduje viac
|
Boris Koreň
|
Vláda v stredu odsúhlasila uvoľnenie ďalších prostriedkov pre potreby základného a stredného školstva. 756 miliónov korún je určených na financovanie prevádzky škôl a školských zariadení, ktoré sú pod správou obcí a vyšších územných celkov. Boris Koreň zisťoval, ako na tento krok vlády reagujú obce, vyššie územné celky a učiteľskí odborári.
Vyššie územné celky, ale najmä obce a odborári totiž vládu upozorňovali, že ak pre školy nenájde dodatočné finančné prostriedky, mnohé školy zostanú už na jeseň zatvorené. Nebude totiž na platenie faktúr za kúrenie, vodu, či energie. Vyčlenená suma - 756 miliónov korún by podľa ministerstva mala do konca roka situáciu vyriešiť tak, aby k takýmto krízovým situáciám nedochádzalo.
Slobodná Európa oslovila päť úradov samosprávnych krajov - vo väčšine z nich však majú ich predsedovia a ďalší funkcionári dovolenky. Iba v prípade Prešovského samosprávneho kraja sme dostali odpoveď, že zatiaľ by bolo ich stanovisko predčasné, pretože nedostali presný rozpis, koľko z vyčlenenej sumy dostanú ich školy a zariadenia.
Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré zastupuje starostov a primátorov, netajilo svoje sklamanie s rozhodnutím vlády. Podľa jeho výkonného podpredsedu Jozefa Mrvu by na dofinancovanie potrieb stredných a základných škôl bola do konca roka potrebná 1 miliarda 200 miliónov korún. Len základné školy podľa neho potrebujú 800 miliónov. Mrva zatiaľ nevedel povedať, či školy "vydržia" do konca roka aj s nižšou sumou. Podľa neho je však nešťastné, ak sa na dofinancovanie prevádzky použijú podľa rozhodnutia vlády prostriedky určené na program "Vráťme šport do škôl" a plánované kapitálové výdavky, ktoré mali pomôcť zmierniť zlý technický stav škôl. Na otázku Slobodnej Európy, čo budú obce robiť, ak im prostriedky nebudú stačiť, Mrva zareagoval:
AUDIO: "V každom prípade obce buď neotvoria školy, alebo použijú inštitút žaloby na štát, pretože si nesplnil z ústavy to, čo vychádza - že musí odfinancovať prenesený výkon štátnej správy."
Slobodná Európa sa ďalej opýtala, či si obce uvedomujú, že na Slovensku bude musieť dôjsť k redukcii počtu základných škôl. Aj podľa Mrvu je Slovensko špecifické tým, že má veľa malých obcí a malých neefektívnych škôl, ktoré je ťažko prevádzkovať. Ak obce budú môcť samé rozhodovať o zrušení či zriadení školy:
AUDIO: "Keď napríklad sa podarí zastupiteľstvu so starostom presvedčiť rodičov a voličov, že sa zruší tá škola, tak je potrebné, aby tá obec zabezpečila - tak ako je to v iných vyspelých štátoch Európy - zabezpečila dopravu týchto detí do školy povedzme v susednej alebo ešte vo vzdialenejšej obci. Toto súčasná legislatíva nezahrňuje."
Dofinancovanie prevádzky škôl uvádzali ako svoju hlavnú požiadavku aj odborári pri nedávnom štrajku učiteľov a pracovníkov školstva. Podpredseda učiteľského odborového zväzu Antonín Polach uvoľnenie trištvrte miliardy korún na prevádzku škôl komentoval slovami:
AUDIO: "Ja dúfam, že sa vyrieši tá situácia. Pretože podľa mňa to ani vláda nevie teraz vymyslieť. Tvrdí, že by to malo stačiť, že sú nadsadené požiadavky starostov. Starostovia zasa tvrdia, že je to málo. Takže to by sa teraz muselo ísť škola po škole a to ukáže čas. Podľa našich odhadov by bolo potrebných 1,2 miliardy. Ale kto má pravdu, to je v tejto chvíli ťažké povedať, to ukáže život a ceny ako sa pohnú."
Znamená to, že odborári - keďže vláda uvoľnila požadované peniaze - odvolajú štrajk na základných a stredných školách avizovaný na september?
AUDIO: "To ale nebola jediná požiadavka. Tých požiadaviek bolo viac a v tejto fáze sa pracuje najmä na kolektívnej dohode. Takže uvidíme, ako dopadne kolektívna dohoda. My sme si celé to rozhodnutie nechali na konci prázdnin, kedy zvoláme radu a kedy budeme múdrejší, že ako dopadlo celé rokovanie o kolektívnej dohode."
Boris Koreň, Rádio Slobodná Európa
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|